Dlho som premýšľal ako začať. Nie je vôbec jednoduché o tom rozprávať. Keď som mal asi dvanásť, veľmi ma to ťahalo k môjmu spolužiakovi, ale vtedy som si myslel, že je to normálne a ono sa to zmení. Veľmi som chcel dievča, ale nikdy som k dievčatám nič necítil. Vždy som sa cítil lepšie pri svojom kamarátovi. Ako čas bežal, zistil som, že sa mi páčia stále viac a viac malí chlapcivo veku 10-13 rokov. Mal som osemnásť a neustále ma to ťahalo k deťom, otáčal som sa za pekným chlapcom… Komu to povedať? Kamarátovi? Sedeli sme pred telkou, kde akurát niekoho zatkli za zneužitie chlapca. Postaviť k stene takého… Asi budem ticho sedieť a všetko v sebe dusiť. Bál som sa, že som pedofil. Ľudia ma budú nenávidieť. Čo s tým?
Neskôr som sa zamiloval a trávil veľa času s jedným chlapcom (vravme mu Peter). Celý môj svet sa točil iba okolo neho. Pre mňa to bolo v tom čase normálne. Tak som to vnímal. Bol som nesmierne štastný. On so mnou trávil všetok čas, čo mohol. No prišlo obdobie, kedy som bol dosť psychicky vyťažený a jedinú radosť mi prinášal Peter… Zneužil som ho… Keď sa to stalo, kde boli zábrany? Prišiel pocit blaha. Miloval som ho. Mozog nepracoval, celé to napätie zmizlo.
To čo prišlo potom… Vôbec som si neuvedomoval následky. Boli katastrofálne… To, čo prežíval Peter a ja, to sa nedá len tak napísať, no viem za seba opísať bezmocnosť. Nebolo komu to povedať, kto by to pochopil. Nikto nenašiel pochopenie ani preto, kto som, a nie ešte preto, čo som urobil… Bol som utrápený na smrť, že som zničil chlapcovi detstvo.
Bolo strašne ťažké sa s touto skutočnosťou vyrovnávať a vôbec rozprávať o tom pred lekárom a sexuológom. Bol som zaťatý a stále som si tvrdil, že nie som pedofil. Ja nie som pedofil, že to bol skrat. Snažil som sa presvedčiť sám seba, no nikam to neviedlo a chlapci sa mi stále páčili… Dostal som sa na liečenie a aj tam mi trvalo dosť dlho, než som si priznal a prijal to, že som pedofil. A čo teraz? Ako to riešiť? Každý deň som si dookola premietal, že sa deťom budem vyhýbať, že už sa za žiadnym neotočím, že to nie je správne. Zakaždým mi tú moju predstavu ako žiť niekto zbúral. Postupne som prichádzal na svoje rizikové situácie, kedy som schopný a kedy nie byť s dieťaťom. No stále to bola len teória. Pokladal som si otázku, čo bude vonku. Som pedofil, ale ďalšiemu už ublížiť nechcem. Spoločnosť ma odsúdi. Radšej to nikomu nepovedať, drzať to v tajnosti a aj záznam v registru.
Ako s tým žiť vonku? čo povedať doma? Ako žiť? A s kým? Keď som sa dostal von, zaujímal som sa o pedofíliu trochu viac a sadol som si k internetu. Hneď som natrafil na tento web – www.pedofilie-info.cz. Tam som sa dočítal, ako žijú ľudia mne podobní a že nás nie je málo… Vravím si super, skúsim si popísať s niekym…
Našiel som si, ani sám neviem ako, priateľa, tiež dospelého pedofila. Dospelí chlapi ma príliš nelákajú, ale k nemu cítim niečo, čo si neviem poriadne vysvetliť. Som s ním šťastný, aj keď to nie je malý chlapec. Obaja vieme, že náš vzťah vždy ovplivní nejaký chlapec, a to musíme tolerovať obaja, inak by tento vzťah asi nefungoval.
A teraz čo povedať doma? „Ahoj mamka, som pedofil a mám priateľa chlapa“? Trvalo mi určitú dobu, než som s tým vyšiel von. Strašne ma ťažilo klamať a schovávať sa pred rodičmi. Pretvarovanie vôbec nerobilo dobre mojej psychike a obzvlášť, keď som vedel, že pedofil by mal dávať pozor na to, v akom je rozpoložení.
V súčasnosti to vie moja rodina a môj kamarát, ktorý ma prekvapil svojou reakciou, keď som mu oznámil, kto som a čo som urobil. Rozumieme si viac ako predtým. Samozrejme nie každému môžem povedať kto som. Nie každý prijíme to, že som pedofil. Môžem teraz bezpečne povedať, že fungujem ako normálny človek, akurát vo vzťahu s dospelým mužom.
Veľmi mi pomohlo sexuologické liečenie. Najťažšie je prijať to, že som deviant – pedofil. Toto je dlhodobý proces. Nedá sa to po jednom sedení u lekára, ako si niekto myslí. Žiť ako pedofil po celý zvyšok života a poznať svoje rizika trvalo aj mne… Pokiaľ tieto veci nemáme pevne v rukách, môže sa stať to, čo som urobil ja. Ak by som sa mal vrátiť v čase, neváhal by som a išiel k sexuológovi. Je nutné vyhľadať odbornú pomoc. Človek si sám málo kedy poradí. Ja sa snažím pomôcť aj iným, ako len viem, no v súčasnosti existuje aj táto komunita pre pedofilov. Malo by o nej vedieť čo najviac ľudí.
A tiež by som každému odporúčal nebáť sa vyhľadať pomoc sexuológa. Ak tam človek príde, neznamená to, že hneď musí brať nejaké lieky, alebo sa nechať kastrovat, či zavrieť do ústavu.
