Ahojte, priatelia. Som DeepInheart (v prekladu „hlboko v srdci“) a som veľmi potešený z toho, že existuje toto miesto. To že som pedofil, som si uvedomil v januári roku 2012. Zaľúbil som sa do jedenásťročnej a na začiatku roka do päťročnej. Ani mi nenapadlo, že by sa to mohlo volať pedofília. Myslel som si, že sú to ľudia, ktorí zneužívaju deti. Domnieval som sa, že som iba jeden, kto to tak cíti, kto ľúbi dieťa takýmto spôsobom.
Len tak zo „srandy“ som napísal do Google „pedofília“, a keď som si čítal definíciu, bol som v šoku. Veď to je presne to, čo cítim! Presne taký som. Akoby to celé bolo o mne. Asi 10 minut mi bušilo srdce ako pri behu, a hovoril som si „to nemôže byť pravda, ja predsa niesom ten úchylak. Veď to, čo cítim je krásne a čisté“.
Bol to proces, do ktorého som nezasahoval. Náhle prišiel pocit prijatia. Akoby som získal niečo, čo mi chýbalo celý život, len som nevedel, čo to je. Čudoval som sa, akoto, že som to prijal tak rýchlo. Po chvíli som sa začal cítiť viac kompletný, viac sám sebou.
Myslel som si, že sa mi páči len táto jedna jedenásťročná, a len táto jedna päťročná. Iné deti som si nevšímal. Po tom, čo som si prečítal definíciu a uvedomil, že som asi pedofil, vstal som od počítača a vyšiel von, aby som skúsil či táto príťažlivosť bude fungovať aj na iné deti. A fungovalo to! Z ničoho nič som objavil úplne nový svet vo vnútri toho, ktorý som poznal. Chodil som po ulici až do večera a všímal si deti. Nikdy predtým som ich nevidel tak jasne, a dokonca som cítil, čo ony cítia. Aspoň som si to myslel. Akoby sa vo mne náhle rozbalil skrytý balík založený hlboko vo vnútri mna. Ako keď otvoríte adresár v počítači a všetky súbory sa objavia naraz. Takto to pokračovalo aj v nasledujúce dni. Chodil som po ulici, a mojim jediným zámerom bolo pozerať sa na dievčatká. Sedával som na lavičkách pred školou, aj na detskom ihrisku. A nasledujúci deň znovu, a další deň znovu. Vždy keď som mal volný čas.
Cítil som k nim lásku. Nič iné, len to. Žiadne myšlienky o nich, len tiché bdelé pozorovanie, a v pozadí neutíchajúci pocit lásky a úžasu, miestami počudovanie, akoto, že som to doteraz nevidel. Dovtedy som len prešiel okolo nej a myšlienkovo označil: toto je dieťa. A šiel ďalej. Ale nepozeral som sa.
Mnoho ľudí nikdy nenájde svoju vášeň, či poslanie, pretože sa nepozerajú. Máme vo zvyku len označovať: toto je auto, toto je človek, no už nenasleduje tiché bdele pozorovanie detailov a vlastností. Už len keď si človek začne pozorne všímať veci, ľudí a deje okolo seba, namiesto neprestajného premýšľania o strachu z budúcnosti, či nevydarenej minulosti, akoby sa znovu zrodil. A bude žasnúť nad tým, čo všetko si doteraz nevšimol. Možno zmení niektore neproduktívne návyky, ktoré opakoval už len preto, že to tak prosťe robí a vnesie do svojho života novú energiu. Túto lekciu som sa naučil v ten deň, ako som so zvedavosťou vyšiel von.
REDAKCE ČEPEK:
*Dovolujeme si upozornit čtenáře, že pedofil by se nikdy neměl pouštět do mileneckého vztahu s dětmi; ten je pro mnohé děti nejen nevhodný, ale může být i velmi škodlivý pro jejich dětskou psychiku. Je proto třeba, aby pedofil k dětem přistupoval z pozice kamaráda či „strýčka“ či „staršího bratra“, nikoliv z pozice milence. Jen tak nebude riskovat psychické zdraví dítěte.Milenecké vztahy navíc často zahrnují i sexuální aktivity, které bývají pro děti škodlivé i za předpokladu, že s nimi ono samo souhlasí. I pokud by mezi pedofilem a dítětem došlo k mileneckému vztahu založeném na nesexuální, platonické bázi, hrozí velké riziko, že se pedofil ze své strany neudrží a tento platonický vztah přenese i do sexuální roviny. Nedoporučujeme proto pedofilům zahajovat s dětmi ani tyto platonicky „milenecké“ vztahy.
Čítal som o tom, aké s tým má niekto problémy a čudoval som sa prečo. To bolo predmetom môjho skúmania na ďalšie mesiace. Prišiel som na zaujímave odpovede, o ktoré sa s Vami chcem podeliť. Toto je len pozdrav na úvod, chcem aby sme sa poznali lepšie. S deťmi si rozumiem extrémne dobre, je to neuveriteľne, ako sa stále smejeme a sme spolu priamo duševne spojení.
Niekto vykoná viac dobrého, keď sa bude starať len o svoje deti, alebo bude tráviť večery v centre voľného času. Kazdý má svoje miesto. A všetko, aj tá najmenšia vec, môže mať veľký význam, môže niekoho ovplivniť. Viac ako keď niekto príde „s balíkom“ a bude sa snaziť hrať na matku Terezu. Pol roka známosti so svojím „veľkým susedom“ môže to dieťa naučiť mať pozitívny vzťah k mužom, čo bude v dospelosti viesť k neprítomnosti brutálnych, či nepozorných partnerov v jej živote. Dá jej to do života ten vzor, ako má vyzerať vztah muža a ženy*, aj keď to bol z jej strany vzťah kamarátsky. To je na nezaplatenie.
Nie každý s tým musí súhlasiť. Každy máme svoje spôsoby jednania a myslenia, a pritom aj môj, aj Tvoj postoj môže byť úplne správny, a potrebný v tej chvili a v tej situácii, v ktorej sa práve nachádzame. Možno keby som si s Tebou vymenil naše spôsoby myslenia, obom nam to prestane fungovat, pretoze sme prehodili dve skladačky puzzle z kompletného obrazu na svoje nesprávne miesto. Keď tam ten kúsoček nesedí, nemusí to znamenat, že je „zly“ , len má byť niekde inde. A preto môže niekto podnikat, niekto je učiteľ, vychovávateľ, rodič. Všetci spoločne tvoríme ten istý obraz. Ani jedna čast tohto obrazu nieje lepšia ako tá druhá. Keď Ty prestaneš robiť, to čo robíš, vznikne diera a treba ju vyplniť. A nahradiť učitela či rodiča je rovnako dôležité, ako nahradiť napr. sponzora detského domova, ktorý sa rozhodol, že je to pre neho „drahé“.
Často si sadám pred základnu školu, alebo skôlku na lavičku, a len tak pozorujem. Ten povab a ľahkosť s ktorou sa pohybujú. Domnieval som sa, že musíme deti veľa učit, ale ako som sa k nim približoval, zistil som, že ony učia nás. Je na nás otvorit sa ich nesmiernej inteligencii ducha. Nepoznajú technické súvislosti tohto sveta, ale akoby nám z toho druhého prinášali tie najvznešenejšie ľudské vlastnosti. Ukazujú nám, ako máme byť spontánni, hraví, priateľskí, odvažni. Dieťa chce všetko skúsit, všetko robiť. 95% informácií o svete sa dieťa naučí do piateho roku života. Zvyšok sú detaily. Sú to naši duchovní majstri. Človek sa rodí so všetkym, čo potrebuje, no postupom času na to zabúda vplyvom nevedomosti spoločnosti, do ktorej sa narodil.Nemám dieťa čo naucit. Môžem len dospélemu človeku pomôct spomenút si, aký bol v detstve. Tam je jeho sila.
Keď porovnáte vlastnosti veľmi významných a úspešných ľudí s vlastnostami 5ročného dievčatka, či chlapca, zistíte že sú identické! A preto k nim niesom povýšený. Zo záujmom a pokorou naslúcham ich múdrosti. Nezakazujem im rozsypať hračky po zemi celého bytu, vystrájať a podobne. Malé usmernenie je vhodne, ale riadi ich vnútorna inteligencia, same intuitivne vedia, čo potrebuju pre svoj rozvoj.
Never nikomu, kto Ti vraví, že si menejcenný, pretože sa Ti páčia deti! Nemusíš mať k tomu žiadny negatívny vzťah. Je potrebný iba dovtedy, kým si neuvedomiš že potrebný nieje. Toto miesto Ti ukáže, že nemusíš naplniť očakávany scenár, ktorý si v mysli prehrávajú neinformovaní ľudia, akým som aj ja donedávna bol.
Keby som nezistil, že som pedofil, doteraz by som o tom nemal žiadne informácie, takže tým ľudom do istej miery nemáme čo vyčítať. Ak sa Ti nepodarilo skrotiť divokého býka zvaného žiadostivosť tela, Odpusť! Odpusť sebe, že si nevedel, odpusť spoločnosti, že nechce vedieť. Čo je nezmyselnejšie, ako brániť sa tomu, čo je? Toto miesto Ti v tom pomôže.
Teším sa na Tvoj pribeh!
DeepInHeart