Čo považujete za najcennejši kontakt s dietatom

Nezávazná diskuze o čemkoliv, co se nehodí jinam.
Uživatelský avatar
ksoft

Čo považujete za najcennejši kontakt s dietatom

Nový příspěvek od ksoft »

Ja by som to asi pomenoval takto.
Pre mna je to ked si dieta sadne na mna a pritulisa do klbka a ja jej hladim vlasky a jemne sa hojdame.
Nasledne na to zaspi a to je to najkrajšie čo sa da preživat a je upolne jedno v čo ma na sebe.

Ide mi len o to preživanie lasky k dietatu ako ju citime a kedy najviac.
Uživatelský avatar
Jednorozec
Registrovaný uživatel
Líbí se mi: Dívky
ve věku od: 9
ve věku do: 30
Výkřik do tmy: Zázraky se dějí, jen zatím bohužel vždy někde daleko...
Příspěvky: 3192
Dal: 12 poděkování
Dostal: 512 poděkování

Re: Čo považujete za najcennejši kontakt s dietatom

Nový příspěvek od Jednorozec »

Když uděláš něco, z čeho má pak dítě takovou radost, že vidíš jak se mu štěstím rozsvítí očička :0)
Uživatelský avatar
Silesia
Registrovaný uživatel
Líbí se mi: Chlapci
ve věku od: 8
ve věku do: 13
Příspěvky: 991
Dal: 313 poděkování
Dostal: 259 poděkování

Re: Čo považujete za najcennejši kontakt s dietatom

Nový příspěvek od Silesia »

Pro mě když se budu držet nadpisu,tak když mi dítě usne na kolenou. V obecné rovině pak to, když se dítě naučí něco nového, nebo když překoná sebe samotné. Znal jsem jednoho kluka půl roku dělal co měl,ale mlčel,neřekl co chce co by rád. Dneska mi odporuje a přiměřeně zlobí :-)
Uživatelský avatar
Mato
Registrovaný uživatel
Líbí se mi: Chlapci
ve věku od: 6
ve věku do: 12
Příspěvky: 286
Dal: 68 poděkování
Dostal: 64 poděkování

Re: Čo považujete za najcennejši kontakt s dietatom

Nový příspěvek od Mato »

Najcenejší kontakt je ten, ked ti dieťa abosútne dôveruje a zveruje svoje malé telíčko do tvojho náručia...
Uživatelský avatar
Ijren
Nový člen
Líbí se mi: Chlapci
ve věku od: 5
ve věku do: 16
Příspěvky: 4
Dal: 1 poděkování
Dostal: 1 poděkování

Re: Čo považujete za najcennejši kontakt s dietatom

Nový příspěvek od Ijren »

Najcennejší kontakt s dieťaťom pre mňa vôbec nemá nič spoločné s fyzičnom (tým netvrdím, že mi to nie je príjemné :-) ), ale to najcennejšie je, keď mi chlapci zverujú poklady svojej duše, keď sa so mnou radia, možno rozprávajú o svojich trápeniach, i radostiach, snoch a túžbach... vtedy keď majú voči mne otvorené srdce a skutočnú dôveru, to je ten čas a ten priestor, ktorý je najcennejší pre mňa... a môže to byť na omši pri miništrovaní, ale aj na túre v horách, či v hlbokej noci keď mi sedí na kolenách. Môže to vyť dlhá bezcieľna prechádzka po meste, či lúke... A či už na mne vysia, alebo spia alebo čokoľvek iné, či vôbec nič... to nie je až také podstatné... čaro vytvára niečo iné... niečo posvätné, čomu niekto hovorí priateľstvo, iný súznenie duší a iný zas inak...