Potřebujete pomoci? Trápíte se a nevíte si rady? Vyzkoušejte kontaktní terapii či online krizovou intervenci na PARAFILIK.CZ

Divný rozprávkár Andersen: Rozplýval sa nad nahým malým chlapcom. Bol homosexuál či pedofil? (Plus 7 Dní)

Reakce na články z médií (tisk, rozhlas, televize, internet, ...) a diskuze o nich.
Uživatelský avatar
Cykle02
Člen skupiny ČEPEK
Líbí se mi: Chlapci i dívky
ve věku od: 2
ve věku do: 12
Výkřik do tmy: Nevěřím těm co nevěří na Ježíška.
Příspěvky: 2602
Dal: 383 poděkování
Dostal: 1187 poděkování

Divný rozprávkár Andersen: Rozplýval sa nad nahým malým chlapcom. Bol homosexuál či pedofil? (Plus 7 Dní)

Nový příspěvek od Cykle02 »


Autor, ktorý trpel dysgrafiou a obsesiami, platonicky miloval ženy, mužov aj deti.

Malá morská víla, Princezná na hrášku, Snehová kráľovná či Cisárove nové šaty. Úspech rozprávok Hansa Christiana Andersena siaha ďaleko za hranice rodnej krajiny a boli preložené do viac ako 150 jazykov. Kto by nepoznal tie podmanivé, neraz smutné príbehy s tragickým koncom? Rozprávky, ktoré vyvolávajú zimomriavky? Sú totiž až príliš osobné.

Autor, ktorý trpel dysgrafiou a možno mal sklony k pedofílii, do nich vkladal strasti svojej krehkej duše, nenaplnenej lásky i sexuality. Andersenove trpké, poučné, dojímavé i zábavné príbehy neustále inšpirujú filmových tvorcov a termíny ako „škaredé káčatko“, „ľadová kráľovná“ či „kráľ je nahý“ sa už stali ustálenými frázami vo viacerých jazykoch.

Syn analfabetky, brat prostitútky

Vari bol sám tým „škaredým káčatkom“, ktorého túžba po akceptovaní, uznaní i opätovaní citov zostávala nenaplnená? Možno. Vysoký chudý chlapík s výrazným nosom, s čudáckymi záľubami a podmanivým talentom prišiel na svet 2. apríla 1805 v Odense, na druhom najväčšom dánskom ostrove Fyn. Jediný syn 22-ročného obuvníka a jeho ženy Anne Marie Andersdatterovej, staršej o sedem rokov, sa až neskôr dozvedel o nevlastnej staršej sestre Karen Marii. Tú však mama odložila k Hansovej babke a súrodenci sa stretli nanajvýš dvakrát v živote. Dokonca sa povráva, že sa stala prostitútkou.

Pomery v rodine Hansa Christiana Andersena neboli ideálne. Rodičia boli síce láskaví, ale negramotná matka sa po manželovej smrti v roku 1816 opäť vydala a prepadla alkoholu. Svojho druhého potomka poslala do školy pre chudobné deti a čoskoro musel sám zarábať na živobytie. Zaúčal sa u tkáča i krajčíra a tieto zručnosti využil pri výrobe svojho bábkového divadla. Figúrkam šil oblečenie a drobné postavičky jeho ústami recitovali verše Williama Shakespea­ra, ktorého divadelné hry poznal takmer celé naspamäť. Rovnako mala na neho vplyv kniha Rozprávky tisíc a jednej noci.

V štrnástich rokoch sa presťahoval do Kodane a svoj sopránový hlas chcel využiť ako herec. Prijali ho do Kráľovského dánskeho divadla, speváckym talentom sa však svojim spolužiakom nevyrovnal. Odporučili mu, nech sa radšej sústredí na písanie.

Napriek svojmu pôvodu mal v sebe ambicióznosť aj istú márnivosť. Útechou mu boli slová babičky, ktorá tvrdila, že jeho predkovia patrili k vyššej spoločenskej vrstve a mali blízky vzťah s dánskou kráľovskou rodinou. Neskoršie výskumy však takéto spojenie nepotvrdili.

Závislí od mecenášov

Ako sa vyrovnával s tým, že bol synom poverčivej analfabetky, vnukom pomäteného starého otca a bratom sestry, ktorá predávala svoje telo? Ktovie, lebo on sám pôsobil ako podivín, ktorý žije vo vlastnom svete. Od detstva miloval literatúru a fascinujúce príbehy začali vznikať aj v jeho fantázii. Chýbalo mu však potrebné vzdelanie, takže jeho prvé diela nepôsobili príliš kultivovane.

Ako tínedžer sa pretĺkal životom a lacnými podnájmami, kým v roku 1821 riaditeľ divadla Jonas Collin nepresvedčil kráľa Frederika VI., aby mladému spisovateľovi zaplatil vzdelanie na latinskom gymnáziu v Slagelse. Neskôr Andersen prešiel na inú školu a toto trápenie sa skončilo v roku 1927. Učenie mu nešlo, v písaní robil príliš veľa gramatických chýb a pedagóg, u ktorého istý čas býval, sa ho pokúšal prevychovať metódami, ktoré by sme dnes nazvali týraním. Nečudo, že obdobie strávené v školských laviciach považoval za najtrpkejšie vo svojom živote.

Prvú rozprávku napísal v detstve, neskôr pribudli poviedky, básne aj divadelná hra. Keď dostal od kráľa grant, vydal sa na cestu po Európe. Prvý väčší úspech zaznamenal jeho román The Improvisatore, ktorý vyšiel v roku 1935. Stále bol však závislý od mecenášov, ktorí sa nad chudobným vysokým chlapcom zľutovali a chceli podporiť jeho talent.

Utrpenie z odlišnosti

Najviac sa nám meno Hans Christian Andersen spája s rozprávkami, hoci spisovateľ tento žáner považoval za menejcenný. Práve nimi sa však nezmazateľne zapísal do dejín literatúry. Od roku 1935 do roku 1937 vydal tri zbierky, ktoré obsahovali aj príbeh o malej morskej víle či o princeznej na hrášku. Pri niektorých sa inšpiroval rozprávkami z celého sveta, väčšina však vznikla len v jeho fantázii. Naďalej písal básne aj cestopisy zo svojich pobytov v európskych mestách.

Život výnimočného a neprehliadnuteľného Dána bol poznačený strachom a poverčivosťou. Pri usínaní si na hruď prikladal lístok so slovami: „Nie som mŕtvy, len tvrdo spím!“ Pochovania za živa sa bál skoro tak, ako sa vyhýbal fyzickej láske. Možno preto boli objektom jeho túžby nedosiahnuteľní ľudia.   

Odborníci, ktorí skúmali život a dielo slávneho autora, sa domnievajú, že do mnohých fantastických príbehov vkladal svoje vlastné sklamania, bolesti i neopätované city. A tých bolo mnoho. V mladosti ho očarila dievčina Riborg Voigtová, ktorej list mal vo vrecúšku priložený na hrudi v čase umierania. Nezaujal ani Sophiu Ørstedovú, dcéru slávneho fyzika Hansa Christiana Ørsteda, či Louisu Collinovú, najmladšiu dcéru svojho mecenáša.     

Ženou, ktorá najviac zasiahla spisovateľovo srdce, bola operná speváčka Jenny Lindová. Prezývali ju Švédsky slávik a Andersena inšpirovala na napísanie rozprávky Slávik aj Ľadová kráľovná. Príliš chladne reagovala na jeho vyznania. „Nie ste nič viac než malé dieťa,“ povedala mu diva mladšia o pätnásť rokov, ktorá v Andersenovi videla skôr brata ako milenca.

Miloval aj mužov

Ak mal niekto schopnosť vzhliadať k tým, ktorí mu jeho náklonnosť nedokázali v očakávanej miere odplatiť, bol to práve vysoký čudácky Dán. Tak, ako ho nadchlo niekoľko žien, vytvoril si vrúcny vzťah aj k zopár mužom.

Jedným z nich bol Edvard Collin, syn jeho mecenáša. „Umieram túžbou po tebe rovnako ako túžbou po kalábrijskom dievčati. Moje city k tebe sú rovnaké ako k žene. Ženskosť mojej povahy a naše priateľstvo musia zostať tajomstvom,“ napísal svojmu dlhoročnému priateľovi, ktorému však city k rovnakému pohlaviu nič nehovorili. „Nemohol som opätovať túto lásku,“ napísal Collin vo svojich pamätiach.

Spisovateľa priťahoval aj Charles Alexander, vojvoda von Sachsen-Weimar-Eisenach, mladší o trinásť rokov. „Mám rád mladého vojvodu, je to prvý zo všetkých princov, ktorý mi pripadá naozaj atraktívny,“ priznal Andersen, ale ani v tomto prípade vzťah aristokrata a spisovateľa neprekročil medze priateľstva.

V roku 1857 sa v Paríži zoznámil s 21-ročným tanečníkom kodanského baletu Haraldom Scharffom. Atraktívnemu tmavovlasému mladíkovi lichotil záujem jedného z najslávnejších Dánov. Spisovateľ sa vo francúzskej metropole zastavil cestou domov z návštevy Charlesa Dickensa v Anglicku, kde nezanechal najlepší dojem - premiestňoval v dome nábytok, jeho synovia ho museli každé ráno holiť a popoludní rozrušený čítaním neraz vybiehal do záhrady s krikom či plačom.

Vzťah medzi mladým tanečníkom a Andersenom sa prehĺbil až o tri roky neskôr v Bavorsku. Pôvabný Harald Scharff bol plný mladíckej energie, čo starnúceho autora načisto opantalo. A nielen to. V záznamoch z januára 1862 opísal Scharffa ako „hlboko oddaného“ aj „horlivého a milujúceho“. Trávili vo dvojici viacero večerov a zrejme došlo aj k sexuálnemu kontaktu, pretože Andersen opisuje rok 1862 ako svoje erotické obdobie. Mladík mu dokonca na 57. narodeniny daroval striebornú zubnú kefku.

Čoskoro však opäť prišlo sklamanie. Mladý milenec sa od neho dištancoval. Najprv putoval do náručia iného muža, potom sa zasnúbil s tanečnicou Camillou Petersenovou, za ženu si však v roku 1874 vzal Elvidu Møllerovú.

Starý básnik a chlapec

Andersenovi priatelia, aj tí s homosexuálnymi sklonmi, sa ženili, len on zostával sám. Český sexuológ Petr Weiss ho považuje za pedofila, ktorý svoje túžby dokázal pretaviť do úchvatných kníh pre deti.

Niektoré príbehy naozaj poukazujú na autorovu náklonnosť k najmenším. Napríklad v rozprávke Nevychovaný chlapec opisuje starého láskavého básnika, ktorému počas veľkej búrky niekto zabúcha na dvere. „Stál tam malý chlapec, úplne nahý a voda mu stekala z jeho dlhých zlatých vlasov,“ píše Andersen vo svojom príbehu a pokračuje: „Starý básnik sa uložil vedľa kozuba a posadil si malého chlapca na kolená. Vytlačil mu kvapkajúcu vodu z vlasov, ohrial jeho ruky medzi svojimi a uvaril mu sladké víno.“ Nezbedný chlapec sa mu však kruto odvďačil - strelil mu do srdca Amorov šíp.   

Niektorí životopisci ho zase označujú za asexuála, ktorému fyzická láska veľa nehovorila. Aj preto ho vraj zaujímali ľudia, ktorí nepôsobili vyslovene žensky či mužsky, ale skôr bezpohlavne. Ako deti.

Dánsky poklad

Pochopiť myslenie a city najväčšieho rozprávkara nie je jednoduché. Život mu komplikovali depresie aj obsesie, čo viedlo k jeho nezvyčajnému správaniu. Aby toho nebolo málo, Andersena považujú za jedného z najznámejších autistov. Od detstva dokázal okolie vyľakať svojimi záchvatmi hnevu. Nebol schopný nadviazať hlbší vzťah a trpel vnútorným zmätkom.   

Posledné roky jeho života boli poznačené aj fyzickým utrpením. Na jar v roku 1872 spadol z postele tak nešťastne, že zo zranení sa už nikdy neuzdravil. Zomrel 4. augusta 1875 ako 70-ročný v dome menom Rolighed neďaleko Kodane. Krátko pred smrťou Andersen poprosil hudobného skladateľa, s ktorým plánoval svoj pohreb: „Väčšina ľudí, ktorí budú kráčať za mojou rakvou, budú deti, takže prispôsobte rytmus hudby ich malým krokom.“

Viac FOTO v GALÉRII

Dáni svojho rozprávkara milujú, stal sa národným pokladom a na jeho počesť v kodanskom prístave v roku 1913 odhalili sochu malej morskej víly. Dátum jeho narodenia, druhý apríl, sa stal Medzinárodným dňom detskej knihy.
...a o jakých tématech se po dnešním Googlení začne na ČEPEKu mluvit?
Uživatelský avatar
Jednorozec
Registrovaný uživatel
Líbí se mi: Dívky
ve věku od: 9
ve věku do: 30
Výkřik do tmy: Zázraky se dějí, jen zatím bohužel vždy někde daleko...
Příspěvky: 3139
Dal: 11 poděkování
Dostal: 490 poděkování

Re: Divný rozprávkár Andersen: Rozplýval sa nad nahým malým chlapcom. Bol homosexuál či pedofil? (Plus 7 Dní)

Nový příspěvek od Jednorozec »

Podle toho že je doložené že se zamiloval do 21letého muže bych spíš hádal že byl spíš homosexuál, ono to v jeho době vyšlo dost nastejno....