Túto zimu som sa začala otužovať. Otužovanie prospieva imunite a vyplavujú sa pri ňom endorfíny. Dlhodobé otužovanie vraj prospieva psychickému zdraviu.
Zneužívať dieťa je prekvapivo jednoduché. Niekedy dávno som čítala, že v každej triede v každej škole, štatisticky, na vyučujúcich pozerá aspoň jedno dieťa, ktoré má skúsenosti so sexuálnym násilím. Podľa výskumu Rady Európy má skúsenosť s nejakou formou sexuálneho násilia jedno dieťa z piatich a až v 70 – 85 percentách prípadov je páchateľom dieťaťu známa alebo blízka osoba. Zneužívanie si mnohí ľudia jednak často mýlia so znásilnením a ešte stále si ho predstavujú ako niečo, čo sa odohráva ďaleko od nich, v tmavých vchodoch a chudobných rodinách. Pravdou je, že zneužívanie sa odohráva v každom type domácností naprieč sociálnymi vrstvami, v školách, v detských táboroch, na krúžkoch, v kostoloch a všade inde, kde vzniká nejaký typ puta medzi dieťaťom a predátorom, ktoré predátor zneužije vo svoj prospech. Detské obete často roky nevedia, že to, čo zažili, bolo sexuálne zneužívanie, a trauma sa prejaví až vo vyššom veku. Mladšie deti nevedia, čo je sex, a jednoducho uveria tomu, že to, čo sa im deje, je bežné, a myslia si, že rovnaké veci sa dejú všetkým rovesníkom. Staršie deti, ktoré majú mentálnu kapacitu na uvedomenie si, že zažili čosi sexuálne, môžu zažívať pocity viny, hanby, obviňovať samy seba, alebo si neuvedomujú, ako veľmi traumatizujúce ich zážitky môžu byť. Ja som bola posledné z menovaných. Mala som trinásť rokov, stála som v kruhu kamarátok v detskom tábore a plakala som, pretože ma už druhý rok nevybrali do táborovej miss (budovanie tohto typu súťaživosti v deťoch je na samostatný článok). Nebola som pekné dieťa, mala som strapaté vlasy rozdelené cestičkou v strede, väčšinou ledabolo zopnuté v nízkom cope. Nosila som voľné oblečenie, pretože na tej hranici medzi detstvom a pubertou som mala vo vlastnom obraze zmätok. Nepamätám si presne, kto vyberal finalistky táborovej miss, ale on bol medzi nimi. Vždy vybrali ten typ dievčat, ktorým som závidela, boli pekné, upravené, voňavé a vďaka tomu obľúbené, ale sama som nevedela, ako sa medzi ne zaradiť. Ešte nie ženy, ale dievčatá na začiatku cesty k dospelosti, také, u ktorých bol vidieť nejaký potenciál. Ja som bola presný opak, ale aj tak som sa do tej miss chcela dostať, chcela som byť pekná a chcela som medzi ne patriť. Okolo práve šiel človek, ktorého som dovtedy neregistrovala. Opýtal sa ma, prečo plačem, a keď som mu povedala dôvod, povedal, že v tej miss predsa len môžem byť. O niekoľko mesiacov neskôr mi v aute vložil moju ruku do jeho nohavíc. Ja som mala 13, on 40.
Pokračování na webu Kurník
Keď mala Katarína Danová 13 rokov, sedela v tábore ChaChaLand na schodoch a plakala. Chcela byť pekná, chcela byť obľúbená a chcela byť v táborovej súťaži miss, do ktorej ju nevybrali.
„Opýtal sa ma, prečo plačem, a keď som mu povedala dôvod, povedal, že v tej miss predsa len môžem byť. O niekoľko mesiacov neskôr mi v aute vložil moju ruku do jeho nohavíc. Ja som mala 13, on 40,“ napísala Danová na webe Kurnik začiatkom marca.
Pokračování článku
Související články
