Michael Jackson - Oxfordska prednaska

[Mathias8]

Prednaska z Oxfordskej univerzity so slovenskym prekladom. Je to neskutocne nadherna prednaska o problematike deti a ich detstva ktora obsahuje tolko pravdy pred ktorou si vacsina ludi zatvara oci. Je to o tom ake je detstvo v zivote cloveka dolezite. To o com hovori je uplna pravda(lebo viem o com hovori) a mal by sa nad tim vazne zamysliet kazdy rodic.

[Tim]

Jackson... Jen když vidím jeho jmeno tak se mi otevírá kudla v kapse... Pedofil nepedofil, tohle je jen lidský odpad...

[podivin]

Jackson... Jen když vidím jeho jmeno tak se mi otevírá kudla v kapse... Pedofil nepedofil, tohle je jen lidský odpad...

Hmm, hudbu od Jacksona můžu jen některou. Leaving Neverland jsem viděl, pokud je pravda, co dělal, tak mi to připadá jako Plyšáček, akorát Jackson to díky penězům a právníkům "uhrál". Na druhou stranu, za ty svoje prasárničky aspoň těm dětem aspoň dával pocit, že jsou v nebi. Zajímalo by mě, jestli by to Plyšáček taky zvládnul bez trestu, kdyby měl Jacksonovo peníze a právníky.

[Tim]

Jackson... Jen když vidím jeho jmeno tak se mi otevírá kudla v kapse... Pedofil nepedofil, tohle je jen lidský odpad...

Hmm, hudbu od Jacksona můžu jen některou. Leaving Neverland jsem viděl, pokud je pravda, co dělal, tak mi to připadá jako Plyšáček, akorát Jackson to díky penězům a právníkům "uhrál". Na druhou stranu, za ty svoje prasárničky aspoň těm dětem aspoň dával pocit, že jsou v nebi. Zajímalo by mě, jestli by to Plyšáček taky zvládnul bez trestu, kdyby měl Jacksonovo peníze a právníky.

Ne nadarmo se říká že každý má svou cenu
Leaving Neverland jsem ještě neviděl, jen úryvky z něj... Docela mne odrazuje ta délka...

[podivin]

Leaving Neverland jsem ještě neviděl, jen úryvky z něj... Docela mne odrazuje ta délka...

Je to sice dlouhý, ale určitě na to koukni. Jestli fakt dělal nebo ne, co se tam říká, nedokážu 100% posoudit, ale možnosti na to opravdu měl - každé dítě chtělo být jako on, Neverland vypadá jako soukromý dětský park (jasně, on se angažoval v nějakých dobročinných organizacích a pomáhal(?) dětem, ale i tak, nemusel si ten park stavět na svým ranči, takže těžko říct). Díky penězům a právníkům ty možnosti opravdu měl.
Ať už je to pravda nebo není, ten dokument hezky dokumentuje metody "predátorů" - jak nejdřív z dítěte udělají něco vyjímečného, pak jak ho milují, pak když začnou dělat něco trestného, tak začnou vyhrožovat, že by šel predátor i dítě do vězení a už by se nikdy neviděli. A pak tam popisuje ten "poškozený", že jako dítě dokázal každému (policistům, soudci, matce) věrohodně lhát, že mu MJ nikdy nedělal nic nepatřičného.
Co mi vadilo, pokud by měl MJ děti rád, tak by jim přece neubližoval a v jedné části popisuje ten jeden chlapík, že ho to jako dítě bolelo. Já chápu, že si chtěl MJ užít, ale nechápu, jak to dokázal přes tu dětskou bolest. A že tohle ten kluk neřekl u toho soudu, když mu MJ způsoboval bolest moc nechápu, ale asi holt, když je dítě zmanipulovaný, tak prostě neřekne nic, ani kdyby to byla hodně vělká bolest
Na druhou stranu, když poškozený dostal tučné odškodnění, tak žalobu stáhli. Takže opravdu těžko říct, jestli to dělal nebo ne. Pokud by někdo ubližoval mýmu dítěti, tak bych za to nebral žádný prachy, a chtěl bych jeho trest. Teda odškodnění bych chtěl samozřejmě taky, ale trest pro něj určitě.

[Kasz]

Je to neskutocne nadherna prednaska o problematike deti a ich detstva ktora obsahuje tolko pravdy pred ktorou si vacsina ludi zatvara oci. Je to o tom ake je detstvo v zivote cloveka dolezite. To o com hovori je uplna pravda(lebo viem o com hovori) a mal by sa nad tim vazne zamysliet kazdy rodic.

No, přednáška to může být hezká, problém je v tom, že ten který to říká, jaksi dělal něco, co se s jeho slovy neslučuje. Takže vlastně sice to, co říká, může být pravda, ale tím, že děti reálně zneužíval, tím vlastně degraduje to, co říká.

[Mathias8]

Takze ste presvedceny ze to robil. Opytali ste sa seba preco prave iba ti dvaja ho vinnia? Je logicke ze po takomto odhaleni sa prihlasi viacej obeti. Dokonca aj McCulkin povedal uz ako dospely a vela inych deti ze ich nezneuzil nikdy. Dokonca bol 12 krat uznani za nevinnym. Living neverlad je cieleny utok na neho aby ho znicili a je plny klamou. Uz v minulosti sa ho pokusili znicit no nepodarilo sa im to. Ak si zistite fakty pochopite ze v dokumente taraju sprostosti. Je tam kopec bludov a nezrovnalosti. Nepokakam sa z toho len preto ze tam je vykreslene do detailu sex zneuzivanie deti. Ak chcem aby ste uverili tomu musi to byt presvedcive tak si mozem roky pripravovat dokument na zaklade ktoreho mi ludia uveria.
Dokonca si mozem zaplatit prednasky o tejto teme. Amerika je stoka a urobi vsetko preto aby niekoho znicili. Nezastavia sa pred nicim. Nakoniec sa im to predsa len podarilo to o co im slo .. aby ludia verili..

Jakson nikoho nezneuzil je to klamstvo. Keby nebolo jeho neni ani Youtube. Bol clovek ktory pootvaral vela dveri roznym ludom z celeho sveta. To co robil by neurobil nikto. Dokonca prekonal samotneho Elvisa Presleyho. Jeho chyba bola ze si nedaval servitku pred usta a hovoril aj veci ktore nemal. Chcel aby ludia vedeli pravdu.
V skutocnosti mal iba 2 plasticke operacie a nikdy si nebielil pokozku. Mal kozne ochorenie Vitiligo ktore menilo jeho farbu koze. Zistite si viac o tomto ochoreni. Vsetko co napisali a pisu o nom su kecy.

Iba tolko ktomu zistite si najprv fakty. Ked si ich zistite pochopite a budete zhnuseny z toho ake su ludia spiny coho vsetkeho su schopny urobit pre peniaze a majetky.

[Hebeš]

Je třeba si uvědomit, že při americkém soudu mají velký vliv na rozsudek soudní poroty obyčejných lidi. A ti jsou snáze podplatitelní.

[Kasz]

Jakson nikoho nezneuzil je to klamstvo.

Nemůžeš vědět, zda nikoho nezneužil. I mimo dokument Leaving Neverland je několik jiných indicií, které spíš poukazují na to, že zneužíval. Například v článku: Jackson přišel k soudu s celou rodinou (iDnes.cz) se píše: První případ z roku 1993 soudy nedořešily. Zpěvák se tehdy výměnou za peníze dohodl s rodinou své údajné oběti na stažení žaloby. Což je v podstatě totožné jednání, jako u Plyšáčka, který měl také v minulosti zaplatit nějakým rodičům za to, že nepodají trestní oznámení.

Pokud jsi dokument Leaving Neverland viděl, časově tam sedí to, co ti kluci říkají, jak je vynesl "nahoru" na piedestal, a po nějakém čase najednou o ně ztratil zájem, protože se objevil nějaký jiný kluk. Další věc je i ta, co by z toho ti kluci dnes měli, kdyby chtěli cíleně lhát o tom, že je někdo, kdo je už dávno mrtvý, zneužíval? Proč by s tím vyšli teď, po zpěvákově smrti? Protože jim někdo zaplatil? Myslíš, že jsou všichni tak úplatní, že kdyby za mnou někdo přišel a řekl "Ty ses v dětství kamarádil s tímto člověkem, chtěli bychom natočit dokument, ve kterém ho pošpiníš tím, že světu zalžeš, že tě zneužíval. Vymyslíme ti scénář a zaplatíme ti peníze.", že bych na to přistoupil? To je jeden aspekt - toto bych nikdy neudělal člověku, který se ke mně v dětství choval dobře, a to ani za miliony dolarů.

A je tu i další aspekt - zamýšlel se někdo nad tím, jak se musí ti muži cítit, když vypovídali celému světu PRAVDU, kterou jim mnoho lidí nevěří? Znám ten pocit moc dobře, protože říkám lidem pravdu o tom, co cítím, ale oni mi nevěří (naštěstí ne všichni). Já těm mužům věřím, protože mnoho věcí kolem nasvědčuje, že pravdu mají.

Mathiasi, jsi "zaslepeně" přesvědčený o tom, že Michael Jackson nikoho nezneužíval. Měl bys být schopný umět připustit, že tvůj idol, který tak krásně mluvil o dětech a natočil tak pěkné klipy, ve kterých vystupují děti (např. Heal the World), to jako pedofil prostě nezvládl. Ty písničky, které předal světu, už nikdo nevymaže, prostě byl to "král popu", ale bohužel se "škraloupem".

Nutno taky podotknout, že i v naší komunitě jsou pedofilové toho názoru, že pokud dítě milují a to dítě miluje i je, tak jsou sexuální aktivity v takovém případě s tím dítětem v pořádku - podle nich to totiž není zneužití, protože je to z lásky. A láska v jejich hlavě ten čin "ospravedlňuje". Plyšáček u soudu tvrdil, že tu holčičku miloval a že jí nezpůsobil nic špatného, že to špatné způsobila až policie a vyšetřování případu.

Věř si, čemu chceš, to, že tomu věříš, neznamená, že to je pravda. Já netvrdím, že těm mužům věřím na 100 %, sám je neznám, ale kloním se k tomu, že mají pravdu, a to právě na základě jednak jejich výpovědí a také na základě indicií, které už dávno před dokumentem Leaving Neverland nasvědčovaly, že se Michael Jackson pravděpodobně nechoval k těm klukům - dětem úplně košer.

[Hebeš]

Mathiasi, jsi "zaslepeně" přesvědčený o tom, že Michael Jackson nikoho nezneužíval. Měl bys být schopný umět připustit, že tvůj idol, který tak krásně mluvil o dětech a natočil tak pěkné klipy, ve kterých vystupují děti (např. Heal the World), to jako pedofil prostě nezvládl. Ty písničky, které předal světu, už nikdo nevymaže, prostě byl to "král popu", ale bohužel se "škraloupem".

Nemusel to být pedofil. 90% případů zneužívání způsobují ti, kdo jsou na dospělé. Třeba to byl běžný homosexuál, ale prostě neměl odvahu balit dospělé muže. Každopádně myslím, že je zbytečné řešit, jakou měl orientaci, ale co dělal. A to se se stoprocentní jistotou nikdy nezjistí. Třeba vražda se dá vyšetřit po desítkách let, ale po osahávání na lidském těle žádné otisky prstů ani stopy DNA nezůstávají. A dokonalý detektor lži také nejspíš nikdy existovat nebude.

[Kasz]

Hebeši, souhlasím, že to pedofil nemusel být, ale nemyslím si, že nebyl. Je tam opět mnoho indicií, že pedofil byl. Nepotřebujeme se za každou cenu od každého, kdo zneužívá dítě, distancovat, že to možná nebyl pedofil. I mezi pedofily se najdou tací, kteří dítě zneužívají (viz můj předchozí příspěvek). Dle toho, co zaznělo v dokumentu Leaving Neverland, ale i podle těch jiných indicií si myslím, že Michael Jackson byl pedofil.

[podivin]

Takze ste presvedceny ze to robil.

Já osobně nejsem přesvědčený ani o jednom, na to jsem nedostal důkazy. Dneska by se dala i dobře zfalšovat fotografie, ale pokud bych to neviděl na vlastní oči nebo to on sám neřekl, tak prostě přesvědčený být nemůžu. Ovšem přikláním se k tomu, že to opravdu dělal. Jak píše Kasz, těm klukům by to teď nějak moc nepřineslo; ostatní se tehdy mimosoudně vyrovnávali, ale případy nebyly uzavřeny, místo aby se případy dotahovaly dokonce. Možná to MJ nedělal všem klukům, možná McCulkin nebyl pro MJ tak hezkej, že se s ním jen obyčejně setkával, kdežto s jinýma provozoval i sex. Nebo taky mu mohli právníci říkat, aby si dával víc pozor, navíc u McCulkina bylo možná riziko větší, protože McCulkin byl hvězda sám o sobě.
Taky se přikláním k tomu, že MJ byl pedofil, protože opravdu podporoval charitativní organizace (to by podporovalo myšlenku, že měl děti opravdu rád), ikdyž je taky možné, že si jen prožíval "návrat do dětství" a charitu dělal jen na oko.

[Tim]

Takze ste presvedceny ze to robil.

Já osobně nejsem přesvědčený ani o jednom, na to jsem nedostal důkazy.

Já nevím, žalobam se vyhnul díky mimosoudní u vyrovnání, pak tento dokument, výpovědi jeho hospodyně, v minulosti i několika jeho bodyguardu...

Oproti jeho slovu...
Selský rozumím říká jen jednu věc...
Upřímně, mně ta scéna kdy James mluví o jejich "svatbě" a prehrabuje se přitom prstýnky od Jacksona, bolela a měl jsem u toho slzy v očích... Sám znám tři lidi kteří jako děti byli zneužití a v té scéně kdy o tom James mluví mi nepřijde nic hraného...

Neříkám že mne nic takového jako pedofila nikdy nenapadlo ale raději bych si Zlámal hnaty než to uvést ve skutek...

Pro mne je MJ jen kus špíny a to natolik že se vyhýbám i jeho hudbě...

[Tim]

Omlouvám se pokud je má reakce příliš emotivní ale MJ mne prostě rozebírá na atomy...

[podivin]

Upřímně, mně ta scéna kdy James mluví o jejich "svatbě" a prehrabuje se přitom prstýnky od Jacksona, bolela a měl jsem u toho slzy v očích...

Osobně jsem měl slzy v očím na více místech. Ale prostě dokud nebudu mít 100% důkaz, tak nebudu 100% přesvědčenej, ale obávám se, že to opravdu dělal. Je rozdíl, když někdo řekne "on mě zneužil" a když to dokáže tak dokonale popisovat. Sice myslim jenik říkal, že nějaký psychologové dělali analýzu těch výpovědí v tom filmu a vypadalo to, jako nahraný, ale stejně se přikláním k tomu, že to dělal.

Omlouvám se pokud je má reakce příliš emotivní ale MJ mne prostě rozebírá na atomy...

Já tě chápu, sám jsem byl hrozně smutný a naštvaný, když jsem tu četl zpovědi některých zneužitých :-(

[Mathias8]

Takže aby som bol stručný prepíšem vám sem článok z časopisu Kamarát, ktorý je určený pre staršie deti čiže druhý stupen základky. Prekvapilo ma, že autor článku to dal práve do takéhoto časopisu a tím ma u mňa velké plus. Tento článok je určený hlavne pre tích, ktorí su presvedčený, že zneužíval na základe dokumentu Leaving Neverland.. tak čítajte..

Život Michaela Jacksona bol plný kontroverzii. Ľudia okolo neho veľmi často zneužívali jeho dobrosrdečnosť a lásku k ľudom a deťom. Práve to sa častokrát obrátilo a využilo proti nemu!

V rokoch 1993 a 2003 bol obvinený zo sexuálneho zneužívania detí. Napokon bol však uznaný za nevinného vo všetkých 10 bodoch obžaloby. Vyhral, ale podlomené zdravie a psychiku mu to už bohužial nikdy nevyliečilo...
V roku 2013, štyri roky po jeho smrti, FBI vydala prehlásenie, že NIKDY proti nemu neexistovali žiadne dokazy a bol vždy nevinný!
Vždy sa však nájdu "supi", ktorí sa budú chcieť na jeho mene priživovať. A tomu nebolo inak ani tento rok - DAN REED vytvoril fantazmagoriu s názvom
"Leaving Neverland", v ktorom sa dvaja bývalí priatelia Michaela - WADE ROBSON a JAMES SAFECHUCK, rozrozprávali o ich osobnom vzťahu s Michaelom.
Je jasné, že anti-jacksonovia a veľa obyčajných ľudí tomu ľahko uveria, pretože títo dvaja svojou "story" hrajú na city človeka. Avšak tí, ktorí si ich klamlivé výpovede vedia porovnať so skutočnou realitou, vedia, že to sú len zlátané výmysly a bludy. Toto sú najvážnejšie lži a pravdy o Michaelovi!

LOŽ - Deň vďakyvzdania býva v Amerike štvrtý štvrtok v Novembri a v roku 1987 pripadol na 26.11. Safechuck uvádza, že ho strávil s MJ u neho doma v Los Anegeles v USA.
PRAVDA - 25. až 28. Novembra 1987 bol MJ v rámci "BAD World tour" v Brisbane v Austrálii!

LOŽ - Safechuck tvrdí, že ho v roku 1988 Michael vzal na "svadobnú cestu" do Euro Disney Resort (terajší Disneyland Paris) vo Francúzsku.
PRAVDA - Euro Disney Resort bol prvýkrát otvorený až 12. Apríla 1992!

LOŽ - Safechuck na súdnom konaní tvrdil, že bol Michaelom zneužitý po jeho vystúpený na Grammy Awards v roku 1989 v New Yourku.
PRAVDA - 31st Annual Grammy Awards sa konalo 22. februára 1989 v Los Angeles a Michael nebol nominovaný a ani na odovzdávaní nevystupoval a nebol vobec prítomný!

LOŽ - Safechuck tvrdí, že v roku 1988 bol spolu s rodičmi prvým hosťom v Neverlande, kde ho Michael zneužil vo vláčikovej stanici.
PRAVDA - Vláčiková stanica na Neverlande bola postavená až v druhej polovici roku 1993!

LOŽ - Safechuck aj Robson tvrdia, že Michael im púštal detskú pornografiu.
PRAVDA - Nikdy neexistovali dokazy, že Michael vlastnil takéto pásky alebo filmy. Počas rozsiahlych domácich prehliadok, ktoré vykonávali policajti a FBI v rokoch 1993 a 2003, sa v jeho priestoroch nenašli žiadne takéto filmy. Jackson bol od roku 1993 sledovaný a vyšetrovaný od FBI (1993-2005), cez štátneho prokurátora a vyšetrovateľov, vrátane súkromných detektívov a neustále pretriasaný v bulvárnych médiach. Podstúpil preto verejný forenzný proces, na ktorom boli skúmané všemožné i nemožné veci, od DNA testov cez finančné transakcie, cesty, účtenky...
Nenašiel sa ani jediný dokaz! Matky, ako zákonné zástupkyne detí, vedeli presne, kde sú ich deti a podľa zdokumentovaných udalostí je takmer presne možné popísať, kedy a kde boli ich deti. Fyzicky ani neboli schopné, rovnako ako Michael, byť spolu tak často, ako to teraz už dospelí muži tvrdia. Matky Michaelovi doverovali a verili, že nezneužíva ich deti aj v čase, kedy bol Jackson v roku 1993 vyšetrovaný a keď boli deti konfrontované s vyšetrovateľmi ohľadom sexuálneho zneužitia. Tvrdiť dnes, že nevedeli, že boli zneužívaní ako deti, je absurdné.

LOŽ - Safechuck tvrdí, že dostal od Michaela ako darček bič z filmu "Indiana Jones" a že boli spolu aj pri natáčaní filmu "Inadiana Jones a Posledná krížová výprava", a že od neho dostal aj bundu z videoklipu "Thriller"
PRAVDA - Nie je to možné, pretože bič z filmu bol v roku 1990 venovaný Inštitútu archeológie v Londýne a bundu z klipu predal v aukcii Michaelov kostymér, Michael Bush, za 1,8 Milióna dolárov.

LOŽ - Safechuck tvrdí, že ho Michael zneužíval na celom ranči Neverland.
PRAVDA - Michaelova neter Brandi Jackson vždy tvrdila, že celý tritisíc hektárový pozemok bol prešpikovaný kamerami, ktoré mala na starosti Michaelova početná ochranka. A koli obrovskej rozlohe ranča tam pracovalo aj miestne oddelenie hasičov a policajtov, takže by to určite neuniklo ich pozornosti!

LOŽ - Robson tvrdí, že prvýkrát navštívil s rodinou Neverland v roku 1990 a že vtedy ho Michael zneužil - keď jeho rodina odišla na výlet do Grand Kaňonu, kedy ostal s Michaelom na ranči sám.
PRAVDA - Wadeova matka dvakrát svedčila na súde, že na výlet do Grand Kaňonu išli celá rodina aj s Wadeom po prvýkrát strávil Wade nejaký čas v Neverlande sám s Michaelom až v tomto roku. Dovtedy tam bez nej nikdy nebol!

LOŽ - Safechuck tvrdí, že Michael sa ho snažil oddeliť od rodičov a chcel ho mať len pre seba.
PRAVDA - Dokazovať to malo video, kde mu Michael praje k narodeninám. Z neho však bola vystrihnutá pasáž, kde Jamesovi hovorí, aby trávil s rodičmi viac času a bol im vďačný za to, že mu dali život!

(Je to zo zimného časopisu Kamarát Január-Február strana 26 a 27)

[Kasz]

1) Všechna ta tvrzení by se musela ověřit z nezávislých zdrojů.

2) Hlavní protagonisté dokumentu Leaving Neverland mluvili hodně věcí po mnoha a mnoha letech a určitě se spoustu věcí snažili vylovit ze své paměti z doby, kdy byli ještě dětmi. Upřímně, já si nepamatuji, kde jsem byl a co jsem dělal o Vánocích před 5 lety, natož abych si přesně pamatoval to stejné z doby, kdy mi bylo 12 nebo 13 let (tj. skoro 30 let zpět). Vím zhruba, že jsem občas jel na návštěvu k příbuzným, kde jsem například před jejich rodinným domem uklízel napadaný sníh, ale jestli to bylo mezi 26. a 29. prosincem, nebo mezi 28. a 31. prosincem, to si opravdu nevzpomenu. Takže argumentovat tím, že na Den díkůvzdání se popisovaný skutek nemohl stát...

Kdo chce věřit tomu, že byl nevinný, ten tomu bude věřit. Koho přesvědčila autentická výpověď dvou lidí v dokumentu Leaving Neverland, což je zdaleka silnější "zážitek", než nějaká rádoby "fakta", která ze své pozice nemohu ověřit z nezávislých zdrojů, tak ten zase bude věřit opaku. Zkrátka kdybych seděl v porotě, můj výrok by zněl: Vinen. Někdo jiný zase by třeba hlasoval pro: Nevinen. Mě osobně v tomto duchu nějaký článek v časopise Kamarát o tom, že byl nevinen, nepřesvědčí. Možná, že argumenty hledal člověk, který věří tomu, že Michal Jackson je nevinen. Argumenty našel. Já zas bych našel spoustu argumentů (kdybych chtěl), které nasvědčují tomu, že je vinen. Ale o tom už jsme v tomto vláknu dávno diskutovali.

[podivin]

Jak jsem psal, já to nemohu 100% jistě tvrdit. To mohou akorát ti, kteřých se to týká, ale také nedokážu posoudit, jestli lžou nebo říkají pravdu.

Jak psal Kasz, nemohu ani věřit těmhle tvrzením, musel bych si ji také ověřovat, když jaká událost byla, což je samozřejmě jednoduché (ale MJ mě tolik nebere, takže do toho tolik času investovat nehodlám). Navíc opravdu je těžké říct, jestli si ti klucí jako malí dokázali zapamatovat všechny události, třeba jak se přesně jmenovala jaká událost ve kterém roce. Takže se při výpovědích klidně mohli splést.

Na druhou stranu jejich vyprávění bylo emocinální, což by normální člověk asi nezvládl.

Ale zase pohled z druhé strany, oni nejsou "normální" lidé, ale jsou z branže, takže by mohli mít trochu těch hereckých schopností, což by potvrzoval jiný dokument, ve kterém nějaký odborník na řeč těla analyzoval ta videa a tvrdil, že při vyprávění lžou.

Takže opravdu nevím, závist je velká, hon za prachama taky, a bulvár si dokáže vymyslet cokoliv, aby měl nějaký další zisky, je možná, že to je celé lež. Taky to může být částečně pravda, MJ mohl klidně pedofil být, ale mohl být slušný, jen třeba kluky hladil po těle a mazlil se s nima v mezích zákona, ale někdo tomu chtěl trošku přidat šmrnc, tak si tam domyslel ty protizákonné věci. Ze stejného důvodu mohly probíhat i ty soudy - kluk doma řekl, že ho MJ hladil na zádech a bříšku a rodič hend za tím viděl znásilnění a dal to k soudu. Dítě samozřejmě nechce rozzlobit rodiče, tak poslouchalo, co mu rodiče řekli. Ale soud nakonec nemohl nic najít, tak museli MJ nechat být. I to je možné.

Rozhodně díky i Mathiasovi za ten článek na obranu MJ.

[Mathias8]

Nechcem teraz viest diskusiu o tom ci zneuzival alebo nie. Chcem len poukazat na to co povedal na prednaske, preto vkladam vypis celej prednasky pre pripad keby niekomu liezol jeho hlas na nervy.

Ďakujem, ďakujem vám drahí priatelia, z hĺbky môjho srdca, za tak krásne a oduševnené privítanie a ďakujem vám, pán prezident, za vaše milé pozvanie, ktoré prijímam s poctou. Tiež by som rád vyjadril špeciálne poďakovanie tebe, Schmuley, ktorý tu v Oxforde pôsobíš 11 rokov ako rabín. Obaja sme tvrdo pracovali, aby sme vytvorili "Heal the Kids" (projekt Uzdraviť Deti) a tiež keď sme písali našu knihu o detských vlastnostiach. Vo všetkých týchto našich snahách si bol podporujúci a milujúci priateľ. Ďakujem. Tiež by som rád poďakoval Tobe Friedmanovej, našej prevádzkové riaditeľke "Heal the Kids", ktorá sa dnes vracia na svoju alma mater, kde slúžila vo vedení, rovnako tak ako Marilyn Pielsovej, ďalšej ústrednej členky nášho tímu "Heal the Kids".

Som poctený prednášať na mieste, kde predo mnou stáli tak úžasné osobnosti ako Matka Tereza, Albert Einstein, Ronald Reagan, Robert Kenedy alebo Malcolm X. Dokonca som sa dopočul, že sa tu objavil aj žabiak Kermit. Vždy som cítil sympatie s Kermitovým vyhlásením, že nie je jednoduché byť zelený. Som si istý, že pre neho nebolo tunajšie vystúpenie o nič ľahšie než pre mňa.
Potom, čo som sa dnes po Oxforde poobzeral, nemôžem inak než si uvedomiť majestátnosť a veľkoleposť tejto úžasnej inštitúcie, nehovoriac o sláve veľkých a nadaných myslí, ktoré týmito chodbami kráčali po stáročia.

Múry Oxfordu nehostili len najväčších filozofov a vedeckých géniov, ale aj najváženejších tvorcov detskej literatúry, od JRR Tolkiena k C. S. Lewisovi. Dnes mi bolo umožnené pozrieť sa do Kristovho Kostola (Michael mal v tej dobe barly a nohu v sadre), aby som videl Lewisovu Alicu v ríši divov, zvečnenú vo farebnom sklenenom okne. A dokonca jeden z mojich spoluobčanov, drahý Dr Seuss, ozdobil tieto sály a následne zanechal svoje stopy v predstavivosti miliónov detí na svete.

Predpokladám, že by som mal začať tým, akú kvalifikáciu mám k tomu, aby som vám tu dnes večer prednášal. Priatelia, netvrdím, že mám takú akademickú odbornosť ako iní rečníci, ktorí vám prednášali na tomto mieste, rovnako tak, ako by oni mali malý nárok byť adeptmi na moonwalk vy viete, že konkrétne Einstein v tom bol naozaj strašný. Musím ale povedať, že som spoznal viac miest a kultúr, než kedy väčšina ľudí zbadá. Ľudské vedomosti sa neskladajú iba z knižníc, pergamenu a atramentu, ale aj z objemu vedomostí, ktoré sú zapísané v ľudskom srdci, vytesané do duše a vryté do ľudskej duše. A priatelia, ja som sa za svoj relatívne krátky život stretol s toľkými vecami, že niekedy neverím, že je mi len štyridsať dva. Často hovorím Schmuleymu, že sa v starobe duše cítim najmenej na osemdesiat - a dnes dokonca aj chodím, ako by som mal osemdesiat. Tak prosím, načúvajte môjmu posolstvu, pretože to, čo vám dnes večer musím povedať, môže priniesť liek pre ľudstvo a pre našu planétu.
Vďaka božej milosti som mal to šťastie dosiahnuť mnohých umeleckých a profesionálnych ašpirácií v relatívne ranom veku. Ale toto, priatelia, sú úspechy, a úspechy sa nemusia nutne zlučovať s tým, aký som človek. Ten veselý päťročný chlapec, ktorý strihal Rockin 'Robina a Bena obdivujúcemu sa davu, nebol rovnaký chlapec, ako ten, ktorý sa skrýval za úsmevom.
Dnes tu pred vami stojím, nie ani tak ako ikona popu, či už to napokon znamená čokoľvek, ale skôr ako ikona generácie, ktorá už dávno nevie, aké je to byť dieťaťom. Vy všetci ste produktom svojho detstva. Ale ja som produktom nedostatku detstva, absencia drahocenného a čarovného veku, kedy hravo vymýšľate a nemusíte sa starať o nič, ste opatrovaní milujúcimi rodičmi a príbuznými a vaša najväčšia starosť je naučiť sa na veľkú pondelkovú písomku.
Vy, ktorí poznáte Jackson 5, viete, že som začal pracovať v piatich rokoch a od tej doby som neprestal tancovať a spievať. Ale aj keď hudba pre mňa zostáva najväčšou potechou, keď som bol malý, chcel som viac než čokoľvek iné na svete, byť typický malý chlapec. Chcel som stavať domy na stromoch, mať balónové bitky a hrať sa na schovávačku s kamarátmi. Ale osud rozhodol inak a všetko, čo som mohol robiť, bolo závidieť ostatným deťom okolo mňa smiech a voľný čas. Pred mojím profesionálnym životom nebolo úniku. Ale v nedele som chodil pracovať pre Svedkov Jehovových, chodil som od domu k domu, ako to oni robievajú. Práve vtedy som videl, ako magické dokáže detstvo byť.
Pretože už som bol celebrita, musel som sa rôzne maskovať, aby ma ľudia nepoznali - hrubé obleky, parochne, fúzy, okuliare ... Chodili sme celý deň po predmestiach v Južnej Kalifornii, dom od domu alebo po obchodoch, a rozširovali náš časopis Strážna veža. Miloval som vchádzať do týchto radových domčekov a pozerať sa na koberce a kreslá s deťmi hrajúcimi Monopoly a babičkami, ktoré ich strážili - proste tie úžasné, všedné a žiariace scény z každodenného života, ktoré som nikdy nepoznal. Viem, že veľa z vás by tvrdilo, že tieto veci nie sú nijako zvláštne. Ale pre mňa boli úžasné.

Myslieval som si, že som jedinečný v pocite, že som bol bez detstva. Veril som, že je len hŕstka tých, s ktorými by som mohol zdieľať tieto pocity. Keď som nedávno stretol Shirley Tempel Blackovú, veľkú detskú hviezdu 30. a 40. rokov, najskôr sme si nič nepovedali, proste sme spolu plakali. Pretože ona so mnou mohla zdieľať bolesť, ktorú poznajú len moji blízki priatelia, ako Elizabeth Taylor alebo Macaulay Culkin.
Nehovorím vám to, aby som získal vaše sympatie, ale aby som sa dostal k dôležitému faktu - nielen hollywoodske hviezdy trpia strateným detstvom. Dnes je to úplná svetová kalamita, globálna katastrofa. Detstvo sa stalo obeťou moderného života. Všade okolo nás sú deti, ktorým bolo odoprené toto právo, ktoré nepoznajú slobodu detského života. Dnes sú deti neustále podpichovanie, aby čo najskôr vyrástli, ako keby detstvo samotné bolo záťažou, ktorou je nutné sa prehrýzť čo najrýchlejšie. Čo sa týka tohto problému, som určite jedným z najväčších expertov.
Naša generácia zrušila zmluvy medzi rodičom a dieťaťom. Psychológovia píšu tony kníh o deštruktívnych efektoch toho, keď je dieťaťu odopieraná láska, ktorá je tak potrebná k zdravému vývoju ich myslí a charakteru. Vďaka tomuto prehliadaniu muselo mnoho našich detí v podstate vychovať samo seba. Vyrastajú ďaleko od svojich rodín a to, čo nás spájalo mnoho generácií, mizne.
Toto porušenie vychova novú generáciu, hovorme jej generácie O, ktorá prebrala štafetu od generácie X. Generácia O má navonok všetkého dosť - bohatstva, úspechu, úžasných šiat a áut - a bolestné prázdno vo svojom vnútri. Tá diera v našich hrudiach, sterilita v našom jadre a prázdnota v našom strede je presne to miesto, kde kedysi bilo srdce a sídlila láska. A netrpia tým len deti, trpia aj rodičia. Pretože čím viac vyrábame malých dospelých v detských telách, tým viac sa vzďaľujeme od našich vlastných detských kvalít. A zachovať si schopnosť byť ako dieťa až do dospelosti stojí za to.
Láska, dámy a páni, je tým najcennejším rodinným dedičstvom a najbohatším odkazom. Je to poklad, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu. Minulé generácie nemali bohatstvo, ktorým disponujeme my. Ich domy nemali elektriku, ich deti sa chúlili v malej posteli bez kúrenia. Ale v týchto domoch nebola tma, nebola im zima. Boli zahltení láskou a zohrievali sa s každým tepom ľudského srdca. Ich rodičia, nevyrušovaní luxusom a spoločenským postavením, mali deti na prvom mieste.
Ako viete, Thomas Jefferson nám dal určité neodňateľné práva, ktorými ako Američania a Briti môžeme disponovať. Nikdy sa ale nediskutovalo o tom, že aj deti majú svoje určité neodňateľné práva. Postupné vyčerpávanie týchto práv vedie k tomu, že je deťom po celom svete odopieraná radosť a bezpečie detstva.
Preto by som teda dnes večer navrhol, aby sme do každej domácnosti zaviedli Všeobecnú vyhlášku detských práv - zásady, ktoré sú:

Právo byť milované, bez toho aby si to zaslúžili.
Právo byť ochraňované, bez toho aby si to zaslúžili.
Právo sa cítiť cenné, aj keď prichádzame na svet bez ničoho.
Právo byť vypočuté, aj keď to nie je zaujímavé.
Právo na čítanie rozprávok pred spaním, bez toho aby sme súperili s večernými správami.
Právo na vzdelanie, bez toho aby sme sa v škole museli uhýbať guľkám.
Právo na to byť považované za rozkošné (aj keď máme tvár, ktorú dokáže milovať len matka).

Priatelia, základňou ľudského poznania, začiatkom ľudského vedomia, musí byť to, že úplne každý z nás je milovaný. Či už máte červené alebo hnedé vlasy, nech máte akúkoľvek farbu kože a akékoľvek náboženstvo, musíte vedieť, že vás má niekto rád.

Pred 12 rokmi, keď som bol na turné Bad, za mnou prišiel chlapec, ktorý umieral na rakovinu. Povedal mi, že mňa a moju hudbu miluje. Jeho rodičia mi povedali, že čoskoro zomrie. Povedal som mu: „Pozri, prídem do Kansasu na koncert a dám ti túto bundu, ktorú som mal v jednom videu.“ Jeho oči sa úplne rozžiarili. „Ty mi dáš túto bundu?“ Povedal som mu, že áno, ale musí si ju obliecť na môj koncert. Snažil som sa, aby vydržal: „Až prídeš na vystúpenie, chcem ťa vidieť v tej bunde a s tou rukavicou“, a dal som mu aj jednu zo svojich žiarivých rukavíc - a tie zvyčajne nikomu nedávam. On bol z toho úplne v oblakoch. Ale možno až príliš v oblakoch, pretože keď som prišiel koncertovať do jeho mesta, bol už po smrti. Pochovali ho v tej bunde a s rukavicou, ktorú som mu dal. Mal len 10 rokov. Boh vie - a ja viem - že sa fakt snažil vydržať. Ale aspoň vedel, že je milovaný - nielen svojimi rodičmi, ale aj mnou. Aj keď som bol skoro neznámy človek, mal som ho rád. A on so všetkou tou láskou vedel, že neprišiel na tento svet osamotený, a určite aj neodíde sám.

Ak vstúpite do tohto života s pocitom, že ste milovaní, a odídete s rovnakým pocitom, potom si s čímkoľvek, čo sa stane medzi tým, hravo poradíte. Profesor vás môže vyhodiť, ale vy sa nebudete cítiť ponížene. Šéf vás môže deptať, ale vy sa nebudete cítiť zdeptaní. Ako vás môže niekto dostať, keď viete, že ste objektom lásky? To ostatné je len obal.

Ale ak nemáte spomienku na to byť milovaný, stále ju hľadáte. Hľadáte vo svete niečo, čo by vás naplnilo. Nezáleží na tom, koľko máte peňazí a ako slávni ste, stále sa budete cítiť prázdni. Čo naozaj hľadáte je bezpodmienečná láska. A práve tá vám bola pri narodení upretá.

Priatelia, pozrite sa na typický deň v Amerike - 6 mladistvých, ktorí ešte nedosiahli 20 rokov, spácha samovraždu, 12 detí zomrie kvôli strelnej zbrani. Toto je deň - nie rok! 399 detí je zatknutých za užívanie drog, 1352 bábätiek sa narodí maloletým matkám. A to sa deje v jednej z najbohatších a najrozvinutejších krajine na svete. Áno, v mojej krajine je nákaza zvaná násilie, ktoré sa nevyrovná žiadnej inej krajine. Týmito spôsobmi mladí ľudia v Amerike vyjadrujú svoje zranenia a svoj hnev. Nemyslite si však, že sa medzi ich proťajších rovesníkov tu v Anglicku bolesť a trápenie neobjavuje. Štúdie ukazujú, že každú hodinu sa v tejto krajine 3 maloletí pokúsia o samovraždu podrezaním žíl alebo predávkovaním. Takto sa vyrovnávajú s bolesťou vyvolanou prehliadaním a emocionálnou biedou.

V Británii si 20% rodín sadne k spoločnej večeri len raz v roku. Raz v roku! A čo tradičné čítanie rozprávok na dobrú noc? Prieskumy z 80. rokov ukazujú, že deti, ktorým bolo čítané, majú lepšiu slovnú zásobu a lepšie prospievajú v škole. Ale teraz si môže užívať rozprávky pred spaním menej ako 33% britských detí od dvoch do ôsmich rokov. Môže sa to zdať zanedbateľné, ale v generácii ich rodičov bolo toto dopriate 75% detí.
Evidentne sa nemusíme moc pýtať, odkiaľ prichádza všetko to zlo a násilné správanie. Je jasné, že deti sa búria proti marginalizácii a kričia, aby boli konečne vyslyšané. Rôzne agentúry zaoberajúce sa ochranou detí hlásia, že viac ako milión detí je každý rok obeťou zanedbávania. Áno, zanedbávania. V bohatých moderných domoch. Domoch, kde rodičia prídu, ale nie sú vlastne doma, pretože ich myslenie je stále ešte v kancelárii. A ich deti? Tie musia žiť s tým, čo im poskytneme. A z nekonečného pozerania na televíziu, videa alebo hrania počítačových hier si toho moc neužijete.
Tieto naozaj strašné čísla vám môžu ukázať, prečo som obetoval toľko času a prostriedkov na to, aby sa naša nová nadácia Heal The Kids stala úspešnou. Náš cieľ je jednoduchý - znovu obnoviť puto medzi rodičom a dieťaťom, obnoviť sľub daný našim deťom a ďalším generáciám, ktoré budú chodiť po našej Zemi.
Ale pretože toto je moja prvá prednáška a vy ste ma vrelo privítali, chcel by som vám povedať viac. Každý z nás tu má svoj vlastný príbeh a v tomto ohľade môžu byť štatistiky veľmi osobné. Hovorí sa, že byť rodičom je to isté, ako tancovať. Urobíte jeden krok a vaše dieťa urobí ďalší. Objavil som, že prinútiť rodičov, aby sa venovali svojim deťom, je len jedna časť príbehu. Tá ďalšia je pripraviť deti na to, znova akceptovať svojich rodičov.
Pamätám si, že keď som bol malý, mali sme veľkého psa menom Black Girl, kríženca vlčiaka a retvívra. Nebola strážny typ, čo viac, bola nervózna a bála sa všetkého tak moc, že som sa čudoval, že neomdlie strachom, keď okolo prešiel nákladiak alebo na Indianu udrela búrka. Moja sestra Janet a ja sme dali tomu psovi toľko lásky, ale nikdy sme si naozaj nezískali jej dôveru, ktorá jej bola odopretá bývalým majiteľom. Vedeli sme, že ju bil, ale nevedeli sme čím. Ale nech už to bolo čímkoľvek, bolo to dosť na to, aby to z nej vysalo ducha.
Mnoho detí dnes sú presne také zranené šteniatka, ktoré sa odnaučili láske. Nezaujímajú sa o rodičov a užívajú si svoju nezávislosť. Posunuli sa dopredu a svojich rodičov opustili. Potom sú tu oveľa horšie prípady detí, ktoré chovajú k svojim rodičom nepriateľstvo, a vmietol by im späť do tváre akýkoľvek pokus o rozhovor.
Nechcem, aby dnes večer niekto urobil rovnakú chybu. Preto vyzývam všetky deti sveta - počnúc nami - odpustime našim rodičom, ak sme sa cítili prehliadanými. Odpusime im a naučme sa ich znovu milovať.
Asi vás neprekvapilo, keď ste počuli, že moje detstvo nebolo idylické. Odcudzenie a napätie medzi mnou a mojím otcom je dobre zdokumentované. Môj otec je tvrdý muž a od malička tlačil mňa a mojich bratov, aby sme boli najlepší. Bolo pre neho ťažké ukázať mi náklonnosť. Nikdy mi naozaj nepovedal, že ma má rád. A nikdy ma za nič nepochválil. Ak som urobil skvelú šou, povedal mi, že to bola dobrá show. A ak to bola dobrá show, povedal, že bola mizerná. Jeho pozornosť bola upriamená len na náš komerčný úspech. V tomto bol naozaj majster. Môj otec bol manažérsky génius a ja aj moji bratia mu vďačíme za náš profesionálny úspech. Trénoval ma a pod jeho dohľadom som nesmel urobiť zle ani krok.
Ale čo som naozaj chcel, bolo mať otca. Chcel som otecka, ktorý by mi ukazoval lásku a to môj otec nikdy nerobil. Nikdy mi do očí nepovedal: 'Mám ťa rád', nikdy si so mnou nezahral nejakú hru. Nikdy som sa mu nemohol zviesť na chrbte, nikdy po mne nehodil vankúš alebo balónik s vodou. Ale pamätám si, že raz, to som mal tak 4 roky, boli v meste kolotoče a on ma zdvihol a vysadil na poníka. On pravdepodobne za 5 minút zabudol na toto gesto, ale pre mňa tento moment znamenal toľko, že pre neho mám do dneška miesto vo svojom srdci. Pretože takéto deti jednoducho sú - malé veci pre nich veľa znamenajú a pre mňa ten moment znamenal všetko. Zakúsil som to len raz, ale vďaka tomu som cítil to dobré v ňom aj vo svete.

Ale teraz, keď som sám otcom, premýšľal som o svojich deťoch Princovi a Paris. Ako by som si prial, aby ma vnímali, až budú raz veľkí? Určite by som chcel, aby si pamätali, že som ich chcel mať vždy pri sebe, kamkoľvek som šiel, a že pre mňa boli tým najdôležitejším v živote a mali prednosť pred všetkým ostatným. Život mojich detí je ale problematický, pretože sú prenasledované papparazzi a nemôžem s nimi vždy ísť do parku alebo do kina. Takže, čo keď mi raz vytknu, že moje činy ovplyvnili ich mladosť? Prečo nemohli mať normálne detstvo ako iné deti? V tú chvíľu sa modlím, aby moje deti nezapochybovala a povedali si: 'Náš otec robil to najlepšie čo v daných okolnostiach mohol. Možno nebol dokonalý, ale bol to vrelý a láskavý muž, ktorý sa nám snažil dať všetku lásku sveta. '
Dúfam, že sa vždy zamerajú na pozitívne veci, na obete, ktoré som pre nich ochotne priniesol a nebudú kritizovať veci, ktorých sa museli vzdať, ani chyby, ktoré som urobil a ktoré určite ešte urobím v ich výchove. Pretože my všetci sme boli raz deťmi, a aj keď sa naši rodičia maximálne snažia, nemôžu byť vždy dokonalí. To je ľudské.
Keď premýšľam nad tým, dúfam, že moje deti ma neodsúdia a prepáčia mi moje nedostatky, musím myslieť na svojho vlastného otca. Hoci som to skôr popieral, musím uznať, že ma musel milovať. Som si istý tým, že ma mal rád. Ukazovali to malé veci, ktoré robil. Keď som bol malý, miloval som sladkosti, rovnako ako všetci ostatní. Moje obľúbené jedlo boli šišky s polevou a môj otec to vedel. Takže raz za pár týždňov som ráno vstal a v kuchyni bol sáčok s tými šiškami - bez odkazu, bez vysvetlenia - proste len tie šišky. Bolo to ako by prišiel Ježiško. Niekedy som premýšľal, že by som v noci nespal a snažil sa ho načapať, ako tam tie šišky pokladá, ale nechcel som zničiť ten magický okamih, pretože som sa bál, že by to potom už nikdy neurobil.

Môj otec to musel robiť tajne v noci, takže ho nikto nemohol chytiť. Bál sa ľudských citov, alebo im nerozumel a nevedel s nimi nakladať. Ale poznal šišky. Keď sa pokúsim otvoriť svoje vnútro a nahliadnuť do neho, pamätám si aj iné okamihy, gestá, akokoľvek nedokonalé, ktoré ukazovali jeho lásku. Takže teraz sa chcem sústrediť na jeho vlastné životné výzvy a na to, čo môj otec urobil, než na to, čo neurobil. Nechcem ho ďalej súdiť.
Môj otec vyrástol na juhu vo veľmi chudobnej rodine v čase krízy a jeho otec mnohokrát nemohol ani nakŕmiť vlastné deti. Držal ho skrátka a lásky sa mu nedostávalo. Kto si dokáže predstaviť, aké to je, vyrastať v chudobnej, južanskej čierne rodine, okradnutej o dôstojnosť, zbavené nádeje, vo svete, kde sa na môjho otca a jeho rasu pozerali ako na podriadeného? Ja som bol prvý černoch, ktorého hrali na MTV a pamätám si, aký rozruch to spôsobilo. A to bol 80. roky!

Môj otec sa presťahoval do Indiany a založil si vlastnú veľkú rodinu. Dlhé hodiny ťažko pracoval v oceliarni, v práci, ktorá ničí pľúca a ponižuje ducha, preto, aby zaopatril svoju rodinu. Možno sa čudovať, že mal problémy s vyjadrením citov, že zatvrdil svoje srdce, že okolo seba postavil emocionálnu hradbu a predovšetkým, že svojich synov tlačil k úspechu, aby nezažili to poníženie a chudobu ako on?
Naučil som sa vidieť otcovu tvrdú ruku ako gesto lásky. On ma tlačil dopredu, pretože ma mal rád. Pretože chcel, aby sa na jeho potomkov nikto nepozeral zvysoka. A dnes, viac ako zatrpknutosť cítim požehnanie. Namiesto hnevu som našiel rozhrešenie. Namiesto pomsty som našiel zmierenie. Moja vnútorná zlosť pomaly otvorila dvere k odpusteniu.

Pred takmer desiatimi rokmi som založil organizáciu Heal The World. Jej názov vzišiel z niečoho, čo som cítil v sebe. Netušil som, že ako na to neskôr poukázal Schmuley, tieto dve slová sú základným kameňom proroctva starého zákona.
Naozaj verím, že môžeme uzdraviť náš svet, ktorý dokonca aj dnes preliezol vojnou a genocídou. A skutočne si myslím, že môžeme uzdraviť naše deti, tie isté deti, ktoré chodia do školy so zbraňami a nenávisťou a potom zabíjajú svojich spolužiakov, tak ako sa to stalo napríklad v Kolumbijskej škole. Alebo deti, ktoré sú schopné ubiť malé nemluvňa k smrti, ako ukazuje tragický príbeh Jamieho Bulgera. Áno, ja verím, inak by som tu dnes nebol.

Ale všetko začína odpustením, pretože aby sme uzdravili svet, musíme najskôr uzdraviť sami seba. A aby sme uzdravili naše deti, musíme najskôr uzdraviť dieťa v nás samotných. Ako dospelý a ako rodič si uvedomujem, že nemôžem byť celistvá ľudská bytosť ani rodič schopný bezpodmienečnej lásky, bez toho, aby som sa vyrovnal s démonmi môjho vlastného detstva.
A o to žiadam aj vás tu. Žite tak, aby ste naplnili štvrté z desiatich prikázaní. Vážte si svojich rodičov a nesúďte ich. Doprajte im pochybovať.
Ja chcem svojmu otcovi odpustiť a nesúdiť ho. Chcem svojmu otcovi odpustiť, pretože chcem mať otca a toto je ten jediný, ktorého mám. Chcem, aby ma opustila ťarcha minulých rokov a aby som so svojim otcom vstúpil do nového vzťahu, nezaťaženého hriechmi minulosti, ktorý bude trvať do konca života.

Vo svete naplnenom nenávisťou sa musíme odvážiť dúfať. Vo svete naplnenom hnevom si musíme trúfať utešovať. Vo svete naplnenom zúfalstvom sa musíme odvážiť snívať. A vo svete naplnenom nedôverou, si musíme trúfať veriť.
Vy všetci tu, ktorí sa cítite byť sklamaní svojimi rodičmi, vyzývam vás, aby ste odložili svoje sklamanie. Kto z vás sa tu cíti byť podvedený svojim otcom alebo matkou, nepodvádzajte naďalej sami seba. A tí z vás, ktorí chcú svojich rodičov odvrhnúť, podajte im naopak svoju ruku. Žiadam vás, a žiadam tiež sám seba, aby sme dali rodičom dar bezpodmienečnej lásky, aby sa tak naučili od nás, svojich detí, milovať. Tak bude opäť vrátená láska do bezútešného a osamelého sveta.
Schmuley sa mi raz zmienil o dávnom biblickom proroctve, ktoré hovorí, že jedného dňa príde nový svet a nový čas, kedy budú srdcia rodičov napravené srdcu svojich vlastných detí. Moji priatelia, my sme ten svet, my sme tie deti.
Mahátma Gandy povedal: „Slabí nemôžu nikdy odpustiť, odpustenie je výsadou silných.“ Buďme dnes tí silní. Za touto silou vzniká najväčšia výzva zo všetkých. Obnoviť túto rozbitú zmluvu. Či už na nás malo detstvo akékoľvek paralyzujúce vplyv, musíme si slovami Jesse Jacksona odpustiť, zmieriť sa navzájom a pokračovať ďalej.
Toto volanie po odpustení s tisíckami deťmi, ktoré pracujú so svojimi rodičmi, nemusí celosvetovo uspieť v relácii Momentky Oprah, ale bude to aspoň začiatok, a my budeme nakoniec oveľa šťastnejší.
A tak, dámy a páni, ukončil by som svoje poznámky s vierou, radosťou a chvením. Nech od tohto dňa budeme počuť novú pieseň. Nechajme tú novú pieseň znieť vo smiechu detí. Nechajme tú novú pieseň znieť v detských hrách. Nechajme tú novú pieseň znieť v detskom speve. A nechajme tú novú pieseň znieť v počúvajúcich rodičoch. Vytvorme dohromady symfóniu sŕdc, obdivujúcich zázrak našich detí a vyhrievajúcich sa v kráse lásky.
Uzdrav svet a spáľme jeho bolesť. Všetci spoločne môžeme vytvoriť krásnu hudbu.
Boh vám žehnaj. Milujem vás.