ďakujem za odkaz a linky na podnetné články. Aj keď to vlákno je aj dosť smutné
Mal som v minulosti hrozné psychické stavy z toho aký bol obsah mojich masturbačných predstáv a z toho, že boli v úplnom rozpore s tým čomu verím a ako sa snažím žiť...
bolo mi z toho doslova fyzicky zle.
Vždy sa budem desiť toho démona, ktorého mám v sebe. A šialený paradox je aj ten, že od útleho chlapca som si vyvolil cestu šľachetného rytiera, ktorou som sa rozhodol uberať svojím životom. (Príliš mi to nejde, ale snažím sa:D) o to brutálnejšie na moju psychiku pôsobil tento protiklad.
Prirovnával som sa v duchu k vlkolakovi. Ako k symbolu človeka a zvieraťa spojených do jednej bytosti, ktoré sú v neustálom zápase.
Sám pre seba som na túto tému napísal reflexiu. Uverejňujem to tu, lebo je to jazyk literatúry a nie všedné slovo, ktoré dokáže vystihnúť určité pocity a určité druhy prežívania:
"VLČIA DUŠA
Roztrieštené sklo
črepiny môjho odrazu
vlčie oči
čierne srdce
väzeň vlastného tela
zajatec mysle
Skutočné peklo je v človeku
Zástupy mojich démonov nepreriedli.
Ako keď odtínaš hydre hlavy.
Obklopený prízrakmi z ťaživého sna.
Sen je skutočnosť.
Loup– garou
napoly človek a napoly vlk.
Kde sa rodia trýznivé myšlienky?
Psyché prebodnutá tuctom šípov,
zanechaná napospas démonom,
umiera na bojovom poli.
Havrani a vlci
Ódin zabíja Fenrira, a sám zomiera.
Ragnarök. Súmrak bohov.
Zahynú víťazi i porazení.
Kto teda zvíťazil, a kto je porazený?
Staneš sa ním v jeho tele
stane sa tebou, ty budeš jeho telom
vlčia duša v ľudskom tele,
ľudský duch v tele vlčom,
stane sa sen skutočnosťou
ovládnuť neskrotné
Skrotil som vlkolaka, je opäť človekom.
Navždy."
Na záver vyjadrujem myšlienku, že je možné zviera navždy ovládnuť... zrejme, aby som bol ale k sebe úprimný, pôjde o večný boj.
Pritom si skutočne nemyslím, že by som vedel niekomu ublížiť v realite iným spôsobom ako dať mu na hodine boxu do brady

ale vždy tu bude aspoň tá potenciálna možnosť pretavená do fantázií

A aj to ma ničí.
Úplne na konci tohto príspevku chcem ale povedať, že nikdy by som sa nijakým spôsobom nezastával niekoho, kto dieťaťu (ale aj dospelému) pre svoj sadizmus ublíži. Nijako to netreba zľahčovať. Rozhodne nesúhlasím so súcitom a milosrdenstvom s páchateľom, ktorý súčasný neoliberálny trend v spoločnosti presadzuje (a úplne zabúda na obete!!!). Som bezvýhradne za prísne až veľmi tvrdé tresty!