Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej....
(Preložené do viac ako 55 jazykov)
Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.
Zdroj - https://www.facebook.com/celebrity.quotee/?fref=nf
http://www.gorila.sk/product/557880?gclid=CIOT0bP33soCFQoCwwodMn0GAQ
Veronika píše(dojem z knihy) -
Kniha je veľmi silná. Na začiatku je opis okolia, života, kamarátky spolužiaci atď.... Potom sa musí celá rodina presťahovať. Zatiaľ je všetko fajn, aj keď to nie je najlepšie. V zadnej časti domu sa ukrýva osem ľudí. To postupne začne liezť na nervy každému. Čítala som už viacero skutočných príbehov. Ale toto je iné. Je to denník, ktorý píše 13-14 ročné dievča. Všetky jej pocity, nálady, myšlienky... Občas som mala pocit, že tam som s ňou. Najviac ju asi trápila samota a nepochopenie. A potom tu bol ten neustály strach z toho, že ich nájdu. Anna mala jeden veľký sen... Po skončení vojny sa chcela stať spisovateľkou, novinárkou. Chcela po sebe niečo zanechať. A aj keď mala len 15 rokov keď zomrela, zanechala po sebe veľmi veľa. Ľudia si budú stále pripomínať jej príbeh.
(Ak to tu už je vopred sa ospravedlnujem a v tom prípade poprosím o zmazanie vlákna, Ďakujem)
