Čo znamená coming out pre pedofila? (dennikn.sk)

[Kasz]

Čo znamená coming out pre pedofila? (dennikn.sk)

O mužovi s nezvyčajnou sexuálnou orientáciou hovorí nový český dokument Danielov svet a jeho autorka VERONIKA LIŠKOVÁ.

Zneužívanie detí a pornografia. Nič iné nenapadlo VERONIKE LIŠKOVEJ, keď dostala ponuku na dokument o pedofiloch. Jej pohľad sa začal meniť, keď si našla komunity pedofilov na webe a spoznala jedného z nich bližšie. Daniel je inteligentný mladík s literárnym talentom. Vo svojich 25-tich rokoch je zmierený s tým, že nebude mať nikdy sex ani uspokojivý vzťah. Nezmieril sa iba s jedným – že by o tom musel mlčať.

Mnohí filmu vyčítajú zobrazenie pedofilov, ktorí nie sú nebezpeční, pretože to majú v hlave upratané, pričom to, čo nevidíme, sú tí zvyšní pedofili, čo zločiny páchajú.

Nechcela som ukazovať zločincov či násilníkov. Štatistika hovorí, že 90 percent prípadov zneužitia detí nemávajú na svedomí pedofili, takže vybrať takého, čo nikdy nič nespáchal, nie je žiadnym skreslením. Je to reprezentatívne.

Okrem toho dokumentov, reportáží či správ o tých druhých bolo v médiach dosť. Nechcela som televízny formát s „dobrým“ a „zlým“ pedofilom, ktorý bude korunovať záverečné vyjadrenie odborníka. Cieľom bolo čosi iné. Komorný príbeh jednotlivca, duševný svet pedofila, to, ako sa sám se sebou vyrovnáva.

Mrzeli vás reakcie?

Napodiv tých negatívnych bolo menej než sme čakali. Jedna z nich sa stala v Prahe na besede. Dve mladé asi 25 ročné slečny mali veľký problém hovoriť o sexuálnej orientácii v súvislosti s pedofíliou.

Nevedeli jednoducho pripustiť, že by ľudia, ktorí sa s tým narodili, mohli spadať do rovnakej kategórie ako trebárs homosexuáli. Ich názor bol tento: akonáhle v pedofílii prestaneme vidieť sexuálnu úchylku, otvára to nový, veľmi nebezpečný priestor.

A podľa vás neotvára?

Naopak. Ak je niečo nebezpečné, sú to práve predsudky a neúplné informácie verejnosti.

Prečo by sme mali zmazať rozdiel medzi deviáciou a orientáciou?

Ten rozdiel tu zostáva. Problém je, že deviácia pasuje skôr na človeka, ktorý s tým žiť nedokáže a preto je nebezpečný pre iných či pre seba. Lenže práve to neplatí pre väčšinu pedofilov.

Dnes sa už väčšina sexuológov kloní k tomu, že ak pedofília človeku nespôsobuje výrazné životné problémy, napríklad v tom zmysle, že trpí neprekonateľnými depresiami, alebo je nebezpečný svojmu okoliu, tak je lepšie hovoriť o sexuálnej variácii či orientácii.

Čo to bude znamenať pre spoločnosť? Budeme po homosexuáloch či transgener komunite pokračovať v priznávaní práv ďalšej sexuálnej menšiny?

Je tu jeden veľký rozdiel: že pedofil nemôže mať naplnený vzťah. Nie je to homosexualita, kde vždy trvá šanca na zväzok dvoch osôb. Vzťah s dieťaťom je a bude mimo zákon, dieťa ani nemôže byť rovnocenným partnerom.

Ak tu ide o práva, tak v tomto zmysle: aby sa o pedofílii hovorilo pravdivo. A aby tí, čo sa s tým narodili a za svoju orientáciu nemôžu, nedostali hneď nálepku deviantov, ktorí zneužívajú deti alebo sledujú detskú pornografiu.

Keď sa k svojej orientácii prizná na verejnosti homosexuál, je v tom prísľub lepšieho, naplneného života a čosi oslobodzujúce. Čo znamená coming out pre pedofila?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Žel tady článek končí, jak jej získat celý? Vyšlo to i v nějakých tištěných novinách? Nemá někdo ze Slováků přístup do placené sekce? Jsou články po nějaké době uvolněné v plném znění pro širokou veřejnost? Dá se nějak zaplatit třeba přečtení toho článku?

[Jeremy]

Prečítal som to až teraz, takže ak má niekto záujem, mám prístup k plnému zneniu článku, ak ste sa k nemu ešte za ten čas nedostali

[Kasz]

Prečítal som to až teraz, takže ak má niekto záujem, mám prístup k plnému zneniu článku, ak ste sa k nemu ešte za ten čas nedostali

Mám zájem. Nechceš to tady vložit, aby si to mohli přečíst všichni?

[Jeremy]

Snáď sa do mňa nik neobuje za porušovanie autorských práv

Dopľňam len chýbajúci text, Keďže úvodnú sekciu už vložil Kasz.

Keď sa k svojej orientácii prizná na verejnosti homosexuál, je v tom prísľub lepšieho, naplneného života a čosi oslobodzujúce. Čo znamená „coming out“ pre pedofila?

Pedofilom ich bremeno zostáva. Na rozdiel od homosexuálov nie je žiadna perspektíva vzťahu s partnerom, veď v nič také nesmú dúfať. Ako mi však vravel Daniel, preňho by bolo horšie ten „coming out“ neurobiť.

Viac ako o tom verejne hovoriť ho desila predstava života s obrovským tajomstvom, ktoré nesmie zveriť ani najbližšiemu okoliu. Dokonca mi opakoval, že keby s tým ďalej tajne žil, bol by menším zbabelcom, než keď to priznal verejne.

Daniel je dnes mediálne najznámejším pedofilom v Česku. Ako to prežíva?

Má sa dobre. V podstate sa týmto filmom preňho nič nezmenilo. Literárny „coming out“ si odžil už predtým v autobiografickej knižke, zároveň pod vlastným menom vystupoval na internete, takže kto si zadal jeho meno do Googlu, ten to o ňom ihneď mohol vedieť.

Nikdy nemal negatívne reakcie?

Vyslovene agresívnu reakciu nezažil ani po tom, čo film bežal v českých kinách a na festivaloch. Môže to súvisieť aj s tým, že je to sympatický, inteligentný človek. Inzultovať ho zoči-voči nie je také ľahké ako v anonymnej diskusii.

Ak sa teraz Daniel trochu stiahol a nedáva rozhovory, je to niečím iným. Chcel za svojím aktivizmom spraviť bodku. Uvedomil si, že nemôže celý život krútiť len okolo pedofílie – viac sa teraz sústreďuje na svoje písanie.

Vo filme je zvláštna scéna: Daniel ide na stretnutie s riaditeľom pochodu za práva sexuálnych menšín, ten však nie je nadšený nápadom pedofilov vystúpiť na sprievode.

Faktom je, že silné odsúdenie pedofilnej komunity prichádza páve od homosexuálov. Je to logické, že nechcú byť s nimi hádzaní do jedného vreca. Aj Prague Pride sa toho zľakol. Na druhej strane však treba povedať, že na LGBT festivale Mezipatra mal film skvelé prijatie.

Je vôbec šťastný nápad spájať komunitu pedofilov s LGBT?

Nemyslím si, že je cieľom spájať tieto komunity. Ide o ukázanie, že tu je pluralita menšín, ktoré môžu spolu nadväzovať dialóg a prispievať k osvete. Stačí si porovnať, kde boli pred dvadsiatimi rokmi homosexuáli a kde sú dnes, keď môžu uzatvárať registrované partnerstvá.

Na Slovensku nemôžu.

Áno, ale je tu aspoň nejaký posun vo vývoji. V pedofílii by posun mal byť taký, že bude viac informácií.

Pedofili, s ktorými som mala možnosť hovoriť, mi opakovali, že sami boli najviac nebezpeční v období, keď boli v puberte, mali málo informácií a zovšadiaľ na nich útočili články z novín, kde sa slovo pedofília spájalo výhradne so zneužitím dieťaťa.

Ak sa rozbije predstava, že každý človek, ktorý spácha delikt na dieťati, má nálepku „pedofil“, ak sa tento termín očistí od stereotypov, tak si myslím, že to môže byť skvelý nástroj prevencie.

Dá sa ešte toto slovo očistiť? Nie je ako výraz „neger“ už natoľko zanesené jednoznačne negatívnym významom, že bolo jednoduchšie nahradiť ho iným?

Úplné odtabuizovanie asi nie je možné, už len preto, že dieťa je entita, ktorú máme tendenciu čo najviac chrániť. Vždy tu bude veľký strach pred tým, že mu niekto ublíži. Podstatné je, aby boli k dispozícii informácie, aby ľudia s pedofilnou orientáciou mali možnosť hľadať pomoc u odborníkov.

Verejnosť o pedofílii nevie nič. Sama si pamätám, keď pred troma rokmi zavolal producent, či by som tú tému nechcela spracovať. Darmo mám dva vysokoškolské diplomy – v hlave mi nevyskočilo nič iné ako zneužívanie detí a detská pornografia. To o čomsi vypovedá. Téma je natoľko zaťažená predsudkami, že to nie je dobré pre nikoho. Nie je to dobré pre spoločnosť, pre deti a ani pre samotných pedofilov.

Ako je to vo svete?

Napríklad pri uvedení filmu na festivale Berlinale sme zistili, že v Nemecku v každom väčšom meste majú denné terapeutické centrum pre pedofilov. Súčasne prebieha veľká informačná kampaň, takže ľudia o tejto téme vedia omnoho viac než u nás.

Vráťme sa ku komunite pedofilov na webe. Akí ľudia sa v nej stretávajú?

Najaktívnejší v komunite bývajú ľudia okolo osemnástky, dvadsiatky. Sklon zaoberať sa týmto prichádza prirodzene s pubertou. Práve vtedy začínajú bojovať s tým, čo o sebe čerstvo zistili.

Väčšina má v dospievaní depresie, rozmýšľa o samovražde. Musia v sebe po prvýkrát nájsť odvahu priznať si to, a najlepšie ohlásiť sa odborníkom. Pedofili, ktorí trochu odrástli a našli si akú-takú stabilitu v živote, už väčšinou v komunite nie sú natoľko aktívni.

Koľko je tam Slovákov?

Je ich veľa, je to vlastne česko-slovenská pedofilná komunita, do ktorej patria aj Slováci na Slovensku, nielen tí, čo žijú v Česku.

Keďže výraz „požiadavka“ podsúva dosť nepríjemný obraz pedofilnej lobby, opýtam sa inak: vedia, čo chcú verejnosti povedať?

To, o čo im najmä ide, je odstereotypizovanie slova „pedofil“, aby sa na nich ľudia automaticky nepozerali ako na násilníkov. Okrem toho je na stránkach poradňa so sexuológom, ktorý môže človeka s problémom pozvať na vyšetrenie do ordinácie. Zároveň sú stránky miestom aj pre ľudí mimo komunity, ktorí tu o pedofílii môžu nájsť rozličnú odbornú literatúru a články.

Sú tie stránky verejné?

Áno, úplne verejné. Len četovať vyžaduje registráciu, ale na to netreba byť pedofil. Sama som tam mala profil, aby som sa s nimi mohla skontaktovať.

Internet je – nevravím o kriminálnej strane veci ako detská pornografia – v podstate pre pedofila požehnaním, nie?

Určite. Možnosť podeliť sa o bremeno s inými je pre nich neskutočne dôležitá vec. Omnoho horšie to museli mať starší pedofili, povedzme 35+, ktorí v čase dospievania takú možnosť nemali – nebol internet, dostatok informácií ani možnosť navzájom sa prepojiť.

Medzi nahnevanými reakciami sa mimoriadne často vyskytuje otázka: dala by aj režisérka vlastné dieťa na stráženie pedofilom?

Áno, je to bežná „kontroverzná“ otázka, ktorej často čelím.

Ako reagujete?

Neviem si predstaviť cielene pozývať pedofila, aby strážil moje deti. To by bolo naozaj zvrátené.

Ale keby som mala dlhoročného kamaráta, ktorý chodí ku mne domov, s deťmi bežne trávi čas a po rokoch vzájomného priateľstva sa mi zdôverí s tým, že je pedofil, tak by som sa to snažila spracovať. Nezavrela by som pred ním dvere, že je koniec priateľstva.

[max1]

Ako je to vo svete?

Napríklad pri uvedení filmu na festivale Berlinale sme zistili, že v Nemecku v každom väčšom meste majú denné terapeutické centrum pre pedofilov. Súčasne prebieha veľká informačná kampaň, takže ľudia o tejto téme vedia omnoho viac než u nás.

O tomto som Karlovi Žakovi pisal ked robil bakalarku tušim.
Že by bolo prospešne urobit aj pre pedofilov informačne centrum kde by mohli dochadzat.
Na slovensku aj česku existuju informačne centra mladych (ICM) ale pedofilie tam neni zahrnuta bolo by dobre toto zariadit aby sa tam dostala.

[Plyšáček]

...by bolo prospešne urobit aj pre pedofilov informačne centrum kde by mohli dochadzat.

Jako plán do budoucna bezva. Ale zatím si vskutku nedokáži představit, kdo by tam u nás v ČR asi tak docházel.
Myslím, že převážná většina by se bála, že jim hned za dveřmi vypálí nějaké znamení, že budou všude skryté kamery, případně odchytová klec. A i pokud by nebyl takto vyplašený, minimálně by mu asi vadilo, pokud by byl přímý vstup z ulice.

Jsem přesvědčen, že ideálním řešením pro všechny je ČEPEK. Proto jsem rád, že jsem součástí. Kladu si jen otázky, jak více podpořit a zároveň pozitivně zviditelnit tuto komunitu.

Co třeba si dát takový malý stánek na příští Bambiriádu? Beztak by tam kolem bylo mnoho kolegů.
Kdo by tam stál? Třeba nějací maskoti... plyšáčci, ne?
Minimálně bychom mohli rozvěsit plakátky na nástěnky pedagogických škol.