Príbeh Mathiasa8
Kde bolo tam bolo. Za horami a dolinami, žil raz jeden chlapec, ktorý miloval. Ten chlapec miloval jedno dievča. Dievča menom ****. Nikdy jej to nepovedal, lebo sa bál. Ona vedela o jeho citoch k nej bez toho, aby jej to povedal. Predtým než to začala tušiť boli dobrý kamaráti. Pár krát boli spolu vonku, písali si na facebooku, ale keď vytušila, že ju miluje tak si ho po dvoch rokoch kamarátstva dala preč z priatelou. Nenapísala mu prečo. Nereagovala keď sa jej spýtal prečo to urobila. Keď jej napísal znovu, ani si to neprečítala. On ju veľmi miloval. Keď boli ešte kamaráti daroval jej lístok na kolotoč, lebo si všimol, že tam stála sama pod loďou a jej kamarátky boli na nej. Bolo mu jej ľúto. Ona sa na neho usmiala. Bola šťastná. Keď ju stretol vonku tak sa snou porozprával a vždy jej dal nejaké tie peniaze na zmrzlinu, aj keď nechcela. Ona mu zase darovala mačku. Najkrajší darček aký v živote dostal. Ale potom sa to všetko zmenilo. Prerušila sním kontakt. On ju aj tak miloval. Je úžasné, ako vám môźe niekto zlomit srdce a vy ho stale budete milovat všetkým tými malými kúskami.....
Ubehli odvtedy 2 dlhé roky, čo sa nevideli a nerozprávali. Jedného krásneho dňa išiel chlapec do obchodu kúpiť chlieb a mlieko, Pretože doma sa mu minulo. V práci mal deň voľno, aj tak nemal čo robiť. Bolo krátko po 8 hodine ráno. Všimol si, ako tak šiel, že sa odniekiaľ valí dym. Pomyslel si, že to určite z nejakej fabriky, Nevenoval tomu pozornosť. Potom počul za svojím chrbtom sirény. Boli to policajti a hasiči. Nedalo mu to a tak šiel sa pozrieť bližšie. Skoro odpadol keď si všimol, že horí škola.
Veľký čierny dym sa valil z okien. Potom niečo buchlo tak silno, až to vyrazilo okno. Pribehol bližšie. Už aj zabudol ,že chcel ísť do obchodu, že chcel kúpiť chlieb a mlieko. Pred školou stáli policajti a bránili rodičom, aby vstupovali do objektu. Hasiči vyťahovali deti rodičov z budovy a dávali im ich. Každý rodič mal svoje dieťa. Hasiči kričali, aby sa nepribližovali, že už tam nemôžu ísť ani ony koli silným plameňom. Boli si istý, že už je každé u svojho rodiča, aby mohli začať hasiť. Ten chlapec si všimol jednu svoju kamarátku ako tam stoji, išiel k nej, keď začul strašný rev a plač zúfalstva – „Moja dcéra, moja dcéra tam je, ona tam zostala“ A vtedy mu došlo.
V tom momente sa ho zmocnil silný pocit strachu a zúfalstva. Rozbehol sa do budovy. Ako tam bežal jeden z hasičov ho schmatol za rukáv. Podarilo sa mu vytrhnúť z jeho zovretia. Vbehol do budovy. Nevidel nič. Štípali ho oči, nemohol dýchať. Mohol sa vrátiť. Ešte mohol ale nevrátil sa. Presne vedel kde ma triedu. Ale všade bolo enormné množstvo plamenou. Z dymu sa mu krútila hlava. Kričal z plného hrdla jej meno, ale nik sa neozýval. Pri dverách jej triedy si všimol, že dvere sú zamknuté. Vedel, že tam je. Cítil to. Vrátil sa na prízemie. Vošiel do kotolne. Našiel tam sekeru. Vrátil sa a trieskal do dverí až pokiaľ sa nerozpadli. Vovalil sa dnu a videl ju tam ležať na zemi. Bola krásna. Nezmenila sa po tých dvoch rokoch, čo sa nevideli. Mala iba o trošku dlhšie vlasy, ale stále to bola ona. Krásna ako vždy..
Skontroloval tep. Žila, len bola v bezvedomí z toho štipľavého dymu všade naokolo. Jemne ju zobral na ruky a utekal rýchlo von. Ako vyšiel z triedy na miesto, kde ležala spadol veľký kus zo stropu. Prišiel k schodom. Schody celé v plameňoch. Jediná cesta von. Musel prejsť rovno cez plamene. Silno ju objal a rozbehol sa. Keď prešiel, celý bol krvavý. Ruky spálené, ledva dýchal. Pozrel sa na svoju princeznú. Ona ani náznak spálenia. Zbadal východ a utekal smerom k nemu. Ako tam bežal, počul nad svojou hlavou, že niečo padá. Pozrel hore a veľký kus mu spadol rovno na chrbát. Stihol ju však pustiť mimo ohrozenia, takže kus zasiahol iba jeho. Dalo mu veľa síl dostať sa z pod toho von. Znova si ju dal na ruky a utekal k východu. Už nemal žiadnych síl, nohy sa mu triasli, celý bol od krvi. Vybehol von. Podišiel k matke a podal jej dieťa do rúk. Podlomili sa mu kolená a spadol.
Ten chlapec jej zachránil život. Miloval ju celým svojím srdcom aj keď ona jeho možno nemala rada. Obetoval svoj vlastný život za jej život. Áno, ten chlapec zomrel. To dievča malo 11 rokov, keď sa spoznali. Ale miloval ju, aj keď bola malá. Miloval ju stále a ľúbil by ju stále, keby nezomrel. Teraz je tam hore a dáva na ňu pozor . Viem to.
Ten chalan bol môj kamarát. Nikdy som nevedel, že bol zamilovaný do 11 ročného dievčaťa a dokonca až tak silno, až by jej bol schopný zachrániť život. Neskôr som sa dozvedel, ako ju vlastne miloval.
(Tento príbeh je reálny iba z časti. Prvý odsek je reálny, ostatné je vymyslené. Vyjadril som v tom svoje pocity, tak ako to cítim ja a napísal som to aj z iného dovodu. Aby ludia pochopili, že nie sme prasata, čo zneužívajú deti ale takouto formou ich majú radi. Že vlastne sme schopný zajisť až takto daleko, že vlastne takto nejako cítime.)
(Neviem moc dobre písať pribehy, ak sú tam nejaké chyby vopred sa ospravedlnujem, išlo mi iba o to vystihnúť to, čo som spomínal vyššie.)
A Já jsem Jí možná zachránil život. Ikdyž to ví jen Ona a Já. Tak to přece superhrdinové dělají, v utajení.