Zijem s mamou, ale mam aj malu devatrocnu sestricku, ktoru nesmirne lubim. Bohuzial su mama s ockom rozvedeni a sestricka zije s oteckom dost daleko od nas a ste vdaka jednemu problemu, ke ktoremu sa postupne dostanem sa s ni vobec nestykam a strasne ma to nici, pretoze ocko nie je moc slusny clovek a pamatujem si, ze sa k mame, ku mne a k sestricke kedysi choval zle a bil nas... Ja som vzdy bol jej dobry kamarat, ked si otecko vypil a mal svoje nalady, tak som ju braval ven na ihrisko alebo niekam daleko od domu, aby nevidela, co sa doma deje. Snazil som sa ju chranit, ked sme nemohli utiect von, snazil som sa medzi nu a otca stavat, aby sa jej nic nestalo a radsej som rany dostaval ja... Nie vzdy se mi to zial bohu podarilo, kolkokrat som bol este v skole, ked sa to stalo a to som dosiel domov a sestricka plakala v mojom pokoji
Ked som raz videl, ze je na hlavicke do krve poranena, strasne som sa nahneval na ocka a tak som sa s nim pobil a vyhodil ho s jeho vecami z domu. To mi bolo patnast a sestricka pat... nechapem, kde som vtedy nasiel tu silu porazit a vyhodit dospeleho silneho cloveka, ale zvladol som to.Chcel som vtedy volat policiu, ale mama ma zastavila. Radsej sa s ockom brzy stretla na kave. Po nejakom case sa rozviedli a ocko sa snad dal do poriadku, ale ja mu absolutne neverim, neverim nicomu co kedy povedal, je to chorobny klamar a svina, neznasam ho a najradsej by som ho zapichol nejakym nozom... S mamou sa dohodli, ze si k sebe vezme sestricku, dodnes nechapem, ako mu ju mohla dat
No stalo sa... a pak som zacal pochybovat o svojej orientacii... Asi pred rokom som to uz nevydrzel, potreboval som sa vykecat, s niekym sa porozpravat... A tak som sa zveril s mojim podozrenim mame... Bola to ta najvacsi chyba, aku som mohol urobit... Vobec ma nepochopila a navyse mi povadal, ze som monstrum, zakazuje mi byt s detmi a zabranila vsetkemu mojmu kontaktu so sestrickou
Dohodla sa s ockom, povedala mu, ze som netvor co chce znasilnovat deti a chce ublizit jeho dcerke... Ale predvcerajskom som zariskoval a napisal som jej email. Pytal som sa, ako sa ma, ci je na nu otecko hodny, a neviem, ci jej otec kontroluje email a ze ked tak musi moju spravu vymazat, ale neveril som, ze dostanem odpoved... A dostal som! 
Bol som taky stastny... Napisala mi, ze si zalozi tajny email a budeme si tajne dopisovat a ze jej strasne moc chybam, ze na mne nedokaze zabudnut 
A hovorila mi "moj bracek", tak pekne...Takze som uz celkom stastny, rozhodol som sa, ze uz sa proste niekde vykecam a nebudem to v sebe dusit a kedze sa mi paci dievcatka a tak sem patrim, tak snad nevadi, ze to pisem sem
Moja mama ma donutila ist na jednu vysoku skolu, ktoru som nechcel, ale neda sa nic robit, k detom ma nepusta, co ma trapi, ale tato sprava od sestricky mi tak spravila naladu, ze to snad ani nie je mozne Premyslal som nad tym, ze by som mame povedal, ze pred rokom to bol len nejaky kolaps, a ze som zistil, ze sa mi male dievcatka vobec nepaci, nasiel by som si nejaku babu, aby si mama myslela, ze som skutocne len normalny heterak, pretoze nemam kamaratku, ktora by so mnou do vztahu isla len naoko... Ale bojim sa, zeny ani dievcata mojho veku sa mi vobec nepacia, myslim, ze treba boskavat s nou by som sa dokazal, ale keby chcela viac... to by som nezvladol, nie som heterak, ta predstava sexu s nejakym starsim dievcatom mi pride proste nechutna
Co mam robit? Myslite, ze predstieranie, ze som heterak pomoze? A ked ano, myslite si, ze by som to s nejakou babou zvladol? Pretoze ja si myslim, ze nie... Dakujem za precitanie, dlho som sa nikomu takto nevypisal 
