Sekce pro příspěvky nových členů fóra - po registraci zde založte nové téma a prozraďte nám pár drobností o sobě, nebo nás jen pozdravte!
8 příspěvků
• Stránka 1 z 1
kredenc
Registrovaný uživatel
Líbí se mi: Dívky
ve věku od: 3
ve věku do: 15
Výkřik do tmy: Malý príbeh o láske:
5 ročné dievčatko príde za svojim veľkym bratom a pýta sa ho "čo je to láska". Ten jej odpovie: "Láska je keď si každe ráno zoberieš z mojej školskej tašky čokoládu a ja si ju aj napriek tomu stále dávam na to isté miesto."
Volám sa Martin momentálne mám 18 rokov a bývam v jednej malej Slovenskej dedinke na Západnom Slovensku to že ma okrem dospelych žien vzrušujú aj podstatne mladšie/menšie prislušníčky opačného pohlavia som zistil, asi 2 roky dozadu. Možno na rozdiel od inych pedofilov, som s tym nemal veľky problém, kedže ma rovnako priťahujú dospelé ženy ako aj školáčky. nikdy som nemal kvôli tomu depresie, nepovažoval som sa za chorého a nemám ani pocit žeby som mal potrebu sa zmeniť. Naopak mne sa zdajú byť divný ľudia ktorý nedokážu oceniť krásu takého malého 9 ročného dievčatka a berú ho len ako decko. Možno zmením názor, keď sa do niejakého takého dievčatka bezhlavo zaľúbim, čo sa mi ešte nestalo. Prešiel som už mnoho fór zaoberajúcich sa pedofílou a z veľa príspevkami diskutujúcich som veľmi súcitil, ba som sa v nich našiel, no až teraz som sa rozhodol v niejakom takom fóre zaregistrovať. Veď čím nás je viac tym lepšie!
Jsme rádi, že se objevil někdo nový, takže tě tu vítáme.
Měl jsem to podobné, taky jsem s tím nikdy neměl psychické ani jiné problémy, a některé vrstevnice mě také přitahují. Jakou formou sis všímal toho, že se ti líbí i ty menší?
Československá pedofilní komunita – již 10 let s Vámi!
5 ročné dievčatko príde za svojim veľkym bratom a pýta sa ho "čo je to láska". Ten jej odpovie: "Láska je keď si každe ráno zoberieš z mojej školskej tašky čokoládu a ja si ju aj napriek tomu stále dávam na to isté miesto."
Ono to začalo jednou cestou autobusom do školy (ešte na začiatku strednej), prisadla si raz ku mne jedna piatačka kedže bol plny autobus. Cesta chvílku trvá a zdala sa mi že je dosť vystrašená/v pomykove, tak som sa k nej prihovoril, spýtal sa jej do ktorej triedy chodí a tak.. Nepovedala prečo je smutná, no z jej rozprávanie som akosi vydegugoval že nedávno prešla na druhy stupeň, je s veľa novymi spolužiakmi a zrejme sa trošku tažšie adaptuje. Tak som jej porozprával o mojom prvom dni na strednej aj s patričnym prehánaním aby som ju rozveselil, čo možno aj troška pomohlo. Tak sme vystúpili a každy si išli svojou cestou. No ja som ju nepustil z hlavy cely deň. Uvažoval som nad ňou a premietal náš rozhovor stále dookola v hlave, každé slovo zvlášt a dúfal som že ju stretnem znova cestou naspäť, no stretol som ju až o dva dni znova cestou do školy. Už z dialky na zastávke som ju zbadal a až mi srdce zabúšilo. Len sme sa pozdravili, no to jej krásne "ahoj" mi zarezonovalo v hlave na veľmi dlho. Bohužial v autobuse sme si už nikdy k sebe nesadli, kedže každy z nás sedel s vlastnymi rovestníkmi. Ešte sme sme pár krát pozdravili a tym to skončilo. Ja som si ju naďalej, ale mesiac-dva úpenlivo všímal aj jej kamarátky a ich čaro ma veľmi dostalo, boli celkom iné ako moje spolužiačky, ale pritom tak nádherné. Ale vravel som si že nemôžem doliezať k malím dievčatkám, bolo by to maximálne divné a čo na to kamaráti.. Tak som to nechal plavať no odvtedy poškulujem po dievčatkách na ulici a neviem sa nabažiť pohľadu keď okolo mňa "hrdo" (ako to ja nazývam) kráča niejaké to dievčatko. Dlho som si to ani neuvedomoval, prijal som to ako normálnu súčasť života, ale za posledný polrok som sa začal tym zaoberať trošku viac, lebo predsa len je to trošku ojedinelé a veľa z vás sú uplne normálny ľudia a nie je hanba byť jednym z vás/nás.
5 ročné dievčatko príde za svojim veľkym bratom a pýta sa ho "čo je to láska". Ten jej odpovie: "Láska je keď si každe ráno zoberieš z mojej školskej tašky čokoládu a ja si ju aj napriek tomu stále dávam na to isté miesto."
Výkřik do tmy: Najviac smutní bývajú tí, ktorí sa zdajú byť najveselší. Nikto sa ich nepýta, čo ich trápi, pretože rozosmievajú a utierajú slzy iným...
to že ma okrem dospelych žien vzrušujú aj podstatne mladšie/menšie prislušníčky opačného pohlavia som zistil, asi 2 roky dozadu. Možno na rozdiel od inych pedofilov, som s tym nemal veľky problém, kedže ma rovnako priťahujú dospelé ženy ako aj školáčky. 
nikdy som nemal kvôli tomu depresie, nepovažoval som sa za chorého a nemám ani pocit žeby som mal potrebu sa zmeniť. Naopak mne sa zdajú byť divný ľudia ktorý nedokážu oceniť krásu takého malého 9 ročného dievčatka a berú ho len ako decko. Možno zmením názor, keď sa do niejakého takého dievčatka bezhlavo zaľúbim, čo sa mi ešte nestalo. Prešiel som už mnoho fór zaoberajúcich sa pedofílou a z veľa príspevkami diskutujúcich som veľmi súcitil, ba som sa v nich našiel, no až teraz som sa rozhodol v niejakom takom fóre zaregistrovať. Veď čím nás je viac tym lepšie! 
