Moje pocity

[Plyšáček]

Mathiasi. Tvůj příběh mě hodně zasáhl. Prosím napíšeš nám, jak se Tvůj vztah k Martince vyvíjí?

[Mathias8]

Je to omnoho lepšie. Komunikujeme skoro dosť často cez internet. Vzťah sa prehĺbil do vačšieho priateľstva...
Sme kamoši. Vonku ju vídavam iba občas...teda skoro vobec... raz za čas ale ja som skromný človek a som nesmierne vdačný Bohu aj za to málo Den je hneď krajší

Mal som priležitosť ju vidieť znovu po dlhom čase niekde, kde mala prijsť a neprišla. Bol som z toho tak trošku smutný, pretože som sa na ten den tešil ako malý chlapec ale napriek tomu som v ten den robil radosť iným detom a ti ju na oplátku robili mne

Som medzi detmi velmi oblubený. Oni ma berú za kamoša ja ich tiež. Nechcem, aby ma brali za dospeláka, ale za kamoša - seberovného a to berú. Vybudoval som si to tak a nechcem to stratiť. Ano, stále ju lúbim a budem ju lúbiť či bude mať 15, 19, 25 alebo viac...cítim to tak. To, čo mi dala ona mi nedala žiadna iná. Niečo, čo sa nedá definovať slovami

V ten deň, keď som ju spoznal a zamiloval sa do nej viz moj článok
http://www.pedofilie-info.cz/forum/viewtopic.php?f=10&t=2997

odvtedy mám lepší pohľad na svet. Som viac vyrovnaný sám so sebou a som štastnejší fakt neviem, čo by som robil, kebyže nieje jej. Asi by som tu už nebol...(preto neverím v náhodné stretnutia, všetko sa deje z nejakého dovodu. Boh nám posiela ludí do cesty z nejakého dovodu)

Maličkosti, ktoré robí alebo robí pre mna mi zalepujú po malých kapičkách - trošičkách dušu, srdce a a tím celé moje vnútro. Lieči dušu... Čím je tich maličkostí viacej, tím je moje srdce silnejšie a moja mysel pružnejšia....alebo inak som štastnejší