V pozadí homosexuality je regulácia činnosti génov, nie samotné gény (Aktuality.sk)

[ksoft]

Asi už prišli na to čo sposobuje orientacie ako je aj pedofilia nie len homosexualita.

V pozadí homosexuality je regulácia činnosti génov, nie samotné gény (Aktuality.sk)

Nový výskum zdôraznil mimoriadne významný, avšak prehliadaný faktor, ktorý prispieva k výskytu homosexuality. Je ním epigenetika, regulácia činnosti génov dočasnými „prepínačmi“, takzvanými epiznakmi. Konštatovali to William Rice z University of California v Santa Barbara (USA), Urban Friberg z Uppsala Universitet (Švédsko) a Sergey Gavrilets z University of Tennessee v Knoxville (USA).

Pohlavne špecifické epiznaky sa normálne neprenášajú z generácie na generáciu. Takpovediac sa „vymažú“. Ak však tomuto vymazaniu z tej či onej príčiny uniknú a prenesú sa z otca na dcéru alebo z matky na syna, môžu viesť k homosexualite.

Vzhľadom na pôsobenie prírodného výberu by vlastne homosexualita nemala vznikať. A už vôbec nie pretrvávať. Vo väčšine kultúr sa však bežne vyskytuje u mužov i žien. Navyše sa zistilo, že zvlášť častá je v určitých konkrétnych rodinách. To poukazovalo na genetický faktor. Výskumy však nenašli nijaký výrazne špecifický gén homosexuality.

Členovia tímu spojili evolučnú teóriu s poznatkami o molekulárnej regulácii aktivity génov a o pohlavnom vývoji určovanom androgénmi (mužskými pohlavnými hormónmi). Vytvorili nový biologický a matematický model epigenetiky v homosexualite.

Gény kódujú inštrukcie, aké bielkoviny sa majú vyrobiť. Epiznaky riadia, ako sa tieto inštrukcie vykonávajú. To znamená, kedy, kde v organizme a aká intenzívna má byť aktivita toho-ktorého génu počas vývoja jedinca.

V každej generácii zvyčajne vznikajú nové epiznaky. Nedávno sa však podarilo získať dôkazy, že občas sa predsa len aj prenášajú z generácie na generáciu. Takto môžu prispieť k podobnosti príbuzných, do značnej miery ako samotné gény.

Pohlavne špecifické epiznaky vznikajú v skorých fázach vývoja plodu. Ich úlohou je chrániť to či ono pohlavie pred dôsledkami výrazných prirodzených zmien obsahu testosterónu, prebiehajúcich v neskorších fázach vývoja plodu. Zabraňujú, aby dievčenské plody nenadobudli mužské znaky, keď sa stretnú s netypicky vysokým obsahom testosterónu. V prípade chlapčenských plodov je to naopak.

Niektoré epiznaky vplývajú na genitálie, niektoré na sexuálnu identitu a ďalšie zasa na uprednostňovanú voľbu sexuálneho partnera. Keď sa však, ako už bolo spomenuté, prenesú medzi generáciami z otcov na dcéry alebo z matiek na synov, môžu mať opačné účinky – feminizáciu niektorých znakov synov a podobne čiastočnú maskulinizáciu dcér. Napríklad v sexuálnych preferenciách. Medzigeneračný prenos „sexuálne antagonistických“ epiznakov tak môže spôsobiť homosexualitu potomkov opačného pohlavia, než aké má príslušný rodič.

Gény, kódujúce predmetné epiznaky, sa podľa nového matematického modelu môžu ľahko šíriť v populácii. Vždy totiž zvyšujú zdatnosť rodiča. Iba veľmi vzácne uniknú „vymazaniu“, aby následne znížili zdatnosť potomka.

„Medzigeneračný prenos sexuálne antagonistických epiznakov je najpravdepodobnejší evolučný mechanizmus ľudskej homosexuality,“ uzavrel Sergey Gavrilets.

S kolegami uverejnil tieto poznatky predbežne online v časopise The Quaterly Journal of Biology.

[MR_Xguard]

I kdyby našli, nějaký lék, já už jiný být nechci. Nebyl bych to už já.

[Mato]

Njn, vytratila by sa zo mňa tá podstata...