Českí a slovenskí pedofili verejne opisujú sexuálne praktiky s deťmi... (TVNOVINY.sk)

[Cykle02]

Videl som veľa videí so zneužívaním batoliat, vraví exvyšetrovateľ. Väčšinou je za tým rodina (Plus 7 Dní, Vivien Cosculluela)

Obete sexuálnych predátorov sú čoraz mladšie, niekedy ide o niekoľkomesačné batoľatá, vysvetľuje bývalý vyšetrovateľ a zakladateľ občianskeho združenia Ochráň ma Román Abrahám.

Celý pracovný život zasväcuje boju proti mravnostnej trestnej činnosti, konkrétne osobám, ktoré ubližujú deťom. Najprv strávil osem rokov na polícii ako vyšetrovateľ a po svojom odchode zo zboru založil na jar 2022 občianske združenie Ochráň ma, ktorého cieľom je v úzkej spolupráci s úradmi chrániť maloletých pred sexuálnymi predátormi a vyčistiť slovenský internet od detskej pornografie. S ROMANOM ABRAHÁMOM (36) sa o náročnej problematike rozprával VIVIEN COSCULLUELA.

Verejnosť často používa na označenie páchateľov pedofilných trestných činov slovo monštrum a podobne. Ako to vnímate?
Je to veľmi kontraproduktívne. Tento pojem dehumanizuje, stigmatizuje a môže podnecovať agresivitu. A nie je páchateľ ako páchateľ. Nemusí mať pedofilné sklony. Môže ísť o človeka, ktorý vyhľadáva nedospelých jedincov z iného dôvodu. Napríklad má osobnostnú poruchu, závislosť alebo nevie nájsť rovnocenného partnera. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí to robia pre finančný zisk. Nemajú morálne zábrany a nútia deti vyrábať pornografiu, ktorú následne predávajú.

Aj preto treba s pojmom pedofil narábať opatrne, však?
Áno. V rámci policajnej praxe som aj ja používal všeobecne termín pedofil, čo je nesprávne. Až po odchode zo zboru a založení občianskeho združenia Ochráň ma som sa edukoval v problematike jedincov, ktorí majú parafíliu, teda poruchu voľby sexuálneho objektu.

Aký termín používať?
Sexuálny predátor, keďže nevieme, či má dotyčný psychickú poruchu, či to robí pre peniaze alebo či má iný problém. Sú aj prípady, keď cestou do práce a z nej vo vlaku píše desiatkam detí, lebo má na to čas.

Ako prídete na to, ktorý páchateľ patrí do akej kategórie?
V trestnom konaní som vždy prizval znalca – psychológa, psychiatra, sexuológa, ktorý obvineného prehliadol. Súčasťou tohto býva aj vyšetrenie penilným pletyzmografom. Ide o sklenú banku, ktorá meria prekrvenie penisu. Údajnému páchateľovi sa púšťa približne stovka videí. Medzi nimi sú nahrávky normálneho charakteru, ale aj také s vyobrazeným násilím, ako je zatiahnutie ženy do lesa schválne bez záveru.

Predpokladám, že aj s maloletými.
Áno, sú tam aj deti. Oblečené aj ľahšie odeté. Meranie prekrvenia, a teda zistenie stoporenia penisu ukazuje, či má podozrivý parafíliu alebo nie. Treba si uvedomiť, že jej prítomnosť nedokazuje, či skutok spáchal. Niektorí odborníci upozorňujú na to, že väčšina ľudí s podobnou orientáciou počas svojho života nepácha mravnostné trestné činy.

Dá sa pri pedofilných trestných činoch určiť pomer páchateľov s parafíliou a bez nej?
Ťažko pri dátach, ktoré spracúvam ja, pretože na to treba špeciálne vyšetrenie. Od začiatku roka máme na horúcej linke www.ochranma.sk vyše 14-tisíc nahlásení. Ide však len o špičku ľadovca, pretože táto trestná činnosť je latentného charakteru. Keď sa dieťa dostane pod tlak sexuál­neho predátora, môže sa báť a nikomu nič nepovedať. Môže byť teda prípadov niekoľkonásobne viac, možno aj stonásobne. Z toho vyplýva, že je veľmi náročné charakterizovať, aké sú rôzne typy páchateľov.

Existujú pedofilní predátori, ktorí to robia čisto pre úchylku a nevyskytuje sa u nich snaha zarobiť?
Boli páchatelia, pri ktorých penilný pletyzmograf ukázal, že majú pedofilnú poruchu, ale nepredávali materiály. Možno si ich vymieňali, ale bez finančného zisku. Niektorí si ich nechávali pre seba. Iní, napríklad mladí predátori, vypisovali desiatkam detí pod klamlivou identitou a donútili ich posielať fotografie či videá. Predávali obrázky a heslá do albumov na portáli Pokec. Pri jednom páchateľovi test penisu nepreukázal pedofilné sklony, ale pri analýze jeho profilu na spomínanom webe boli v jeho konverzáciách zaznamenané transakcie, takže sme ho stíhali aj za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.

Dá sa ľuďom s pedofilnými sklonmi ľudovo povedané prehovoriť do duše, alebo vyžaduje si to medikamentóznu liečbu?
V prvom rade je dôležité povedať, že osoby s pedofíliou dokážu zvládať svoju sexualitu aj bez pomoci expertov. Odborná starostlivosť je však potrebná vtedy, keď ich nastavenie spôsobuje značné ťažkosti, napríklad depresie alebo samovražedné myšlienky, alebo majú problémy premáhať svoje sexuálne správanie. V horšom prípade sa už mohli dopustiť sexuálne motivovaného trestného činu. Cieľom liečby je naučiť človeka realizovať svoju sexualitu v medziach zákona.

Ako prebieha starostlivosť?
Liečba často zahŕňa kombináciu prístupov. Budeme spúšťať intervenčné projekty parafilik.sk a Bridge v spolupráci s českými partnermi z Národného ústavu duševného zdravia a slovenským ministerstvom zdravotníctva. Poskytneme ľuďom s parafilnými sklonmi možnosť prejsť odborným vyšetrením, na základe ktorého im bude poskytnutá adekvátna liečba. V prípade, že je to pre pacienta vhodné, može ísť aj o medikamentóznu liečbu, ktorá potláča sexuálnu potrebu, napríklad znížením množstva testosterónu. Treba si však uvedomiť, že nejde o „vyliečenie“ v zmysle odstránenia parafílie, ale o naučenie sa ovládať svoje správanie.

A psychologická podpora?
Bridge je anonymný online intervenčný program, v ktorom terapeuti v slovenskom jazyku poskytujú poradenstvo pre osoby, ktoré sa dopustili problémového správania na internete a majú pedofilné preferencie. Poskytuje základné informácie o tom, čo robiť, ak niekto pociťuje sklony k pedofílii alebo ak sa uňho už prejavila konzumácia detskej pornografie. Nemôžeme sa zameriavať len na následky. Je potrebné šíriť osvetu medzi rodičmi, učiteľmi, sociálnymi pracovníkmi a deťmi. Zároveň musíme poskytovať pomoc aj ľuďom s takýmito sklonmi. Nestačí ich len odsudzovať – ak chceme pomôcť potenciálnym obetiam, musíme sa venovať aj prevencii.

Prečo?
Vyhadzovať im na oči, čo urobili, nikdy nevyrieši problém. Odsedia si trest, pôjdu na slobodu a bez liečby to môžu spraviť znova. Treba im poskytovať adekvátnu podporu alebo terapiu podľa toho, v akom štádiu majú rozvinuté pedofílne sklony alebo inú formu deviácie.

Aký je najčastejšie modus operandi páchateľov?
Virtuálni sexuálni predátori kontaktujú deti pod klamlivou identitou, skamarátia sa s nimi a pokúsia sa o stretnutie. Niektorí na to nemajú odvahu a stačí im online kontakt. Potom prichádza na rad vydieranie a zastrašovanie. Páchateľ môže povedať: „Ak mi nepošleš ďalšie fotky či videá, viem, kde chodíš do školy, kde bývaš, kde pracujú tvoji rodičia.“ Je to pre dieťa zničujúce.

Páchatelia si uvedomujú, čo robia?
Je to skôr otázka na psychológa alebo psychiatra. Neviem si predstaviť, čo prežíva človek, ktorý ubližuje dieťaťu. Aj preto musíme šíriť osvetu a destigmatizovať tému, aby sa ľudia s pedofilnými sklonmi nebáli vyjsť z tieňa. Nechceme ich naháňať ako skupiny „pedo hunters“, v preklade poľovníci na pedofilov, čo je teraz stúpajúci trend.

Aj na Slovensku?
Áno, sú tu partie tínedžerov, ktoré prenasledujú podozrivých. Ide o nebezpečné konanie. Ak niekto z nich nešťastne udrie údajného páchateľa po hlave, môže mu vážne ublížiť či ho dokonca zabiť.

Naháňajú údajných sexuálnych predátorov, čo má navyše opačný efekt ako to, čo ste spomenuli. Nevystúpia z tieňa, ale ešte lepšie sa skryjú.
Buď sa zľaknú, alebo sexuálny predátor môže prísť so zbraňou, čo môže dopadnúť obrovským nešťastím.

Máte príklad, ako sa skončili podobné stretnutia?
Sexuálny predátor v Trnave zavolal policajtov s tým, že ho zbili a okradli o retiazku, peňaženku a mobil, ktorý pri úteku zahodili. Policajti našli jeho telefón a v ňom detskú pornografiu. Páchateľ si neuvedomoval následky privolania hliadky, že môže ohroziť aj seba, pretože aj on sa mohol dopustil trestných činov. Policajti budú prešetrovať jeho konanie aj mladých pedo hunterov, ktorí sú vo väzbe a majú pokazený život.

Ročný peňažný tok v súvislosti s obchodom s deťmi sa šplhá na tritisíc miliárd dolárov.

— Roman Abrahám, občianske združenie Ochráň ma

Je pravda, že počet pedofilných trestných činov prudko stúpa?
Za poslednú dekádu sa hovorí celosvetovo o päťtisícpercentnom náraste, čo je šialené. V roku 2022 sa našlo 70 miliónov nových obrázkov a videí s touto tematikou. Polovica pochádzala od rodičov, ktorí materiály neuvážene uverejňovali online, pričom sú zodpovední za bezpečnosť svojho dieťaťa. Predátori majú čas, prehľadávajú a nachádzajú, čo chcú. Matky a otcovia sú tak spolutvorcami toho, že sa maloletí zneužívajú na internete. Ale ak konštatujeme stúpanie štatistík, je to aj preto, lebo sa šíri osveta. Deti sa viac zdôverujú rodičom a tí sa v problematickej téme nástrah internetu taktiež edukujú.

Asi nie vždy, však?
Nie. Sú prípady, keď sa dieťa rozhodlo povedať rodičovi, čo sa mu stalo, no ten mu odvrkol: „Hanbím sa za teba, nebudeme to riešiť, zabudneme na to, nikdy to už nespomenieme.“ Je to úplný nonsens.

Stretli ste sa s tým aj počas kariéry v polícii?
Mali sme pár podobných nahlásení. Prišlo dieťa – spolužiak obete. Vedel, že sa kamarátovi niečo stalo, že sa priznal rodičom, no tí odpovedali, že sa tým nebudú zaoberať.

Ak sa vrátime k štatistikám, nie je to teda o tom, že by to tak veľmi vyskočilo, ale o väčšej otvorenosti detí a rodičov?
Dostávame sa viac pod pokrievku. Prechádzame zo špičky ľadovca nižšie, kde sa odkrývajú veci. Snažíme sa obete oslovovať s tým, že ak prehovoria, pomôžu ochrániť ostatných. Ak to páchateľ urobili jednému človeku, väčšinou aj pokračuje.

Aké ďalšie následky to môže mať?
Mal som prípad, keď človek s preukázanou úchylkou virtuálne zneužil približne 80 detí. Bolo ťažké dohľadať všetky obete. Je preto otázne, aké škody to zanechá v hlave maloletých, ktoré sme nenašli. Či to nepotlačia a neskôr príde spúšťač, keď sa z obete stane predátor. Nastane zlom a spomenie si na to, že mu nikto nepomohol.

Čomu by ste pripísali to, že je ešte stále náročné prehovoriť?
Dodnes ide o tabuizovanú tému, a to napriek tomu, že biznis napojený na maloletých je obrovský. Ročný peňažný tok v súvislosti s obchodom s deťmi, obrázkami alebo akýmkoľvek sexuálnym zneužívaním sa šplhá na tritisíc miliárd dolárov, čo predstavuje tri percentá svetového HDP. Každoročne je vyše jednej miliardy neplnoletých v ohrození.

Sú tipy a triky, aby sa maloletí pri výsluchu rozrozprávali?
Je veľmi ťažké vypočúvať deti. Po prvé, nemali sme na to žiadny výcvik. Ak je vyšetrovateľ empatický, maloletí ho majú radi, lebo z neho srší pokoj a bezpečie. Treba sa s nimi najprv zoznámiť. Odporúča sa začať s vykaním a spýtať sa, či im môžeme tykať. Neplnoletý potom nadobudne pocit rovnocennosti. Stále vníma policajta ako autoritu, ale uľahčuje to konverzáciu. Párkrát mi to naozaj pomohlo.

Hrali sa?
Dávali sme im pečiatkovať dokumenty. Bavilo ich to počas výsluchu. Pomohlo im to rozprávať o traumatizujúcej udalosti, ktorú sme zaznamenávali do trestného konania. Niekedy sa maloletý zasekol, a keď som videl, že sa otázky naňho valia a začína sa uzatvárať, prerušil som výsluch. Spýtal som sa, či sa nejdeme prejsť, či sa nechce najesť alebo napiť. Potom sme mohli s jeho súhlasom pokračovať. K neplnoletým treba pristupovať veľmi citlivo. Našťastie som nemal dieťa, ktoré by vyslovene odmietlo vypovedať.

Existuje aj riziko, že maloletý skutočnosť prekrúti, preženie alebo dokonca si vymyslí?
Výpoveď dieťaťa vždy ide na skúmanie pravdovravnosti a hodnovernosti k znalcovi psychológovi. Výsluchy sú neodkladné a neopakovateľné úkony, robia sa na záznam pre zákon o ochrane obetí trestných činov, aby sa nemuseli vypočúvať znovu. Nahrávka a prepis potom idú k znalcovi, ktorý naštuduje reakcie dieťaťa, pohyby na tvári, mimiku a reč tela. Potom si s maloletým dohodne osobné stretnutie. Na základe toho všetkého spíše posudok, v ktorom určí, či existuje odchýlka od faktov.

Aké sú varovné signály pre okolie obete?
Môžu zahŕňať podráždenosť, utiahnutosť a asociálne správanie. Ak dieťa prestáva byť aktívne, odmieta chodiť von, hrať sa, komunikovať a nič ho nebaví, ide o prvotné faktory, ktoré by mali rodiča upozorniť, že niečo nie je v poriadku. Nemusí to hneď znamenať, že mu niekto ublížil. Môže ísť o problémy v škole, šikanu alebo výsmech. Maloletý, ktorý nie je veselý, nie je podľa mňa v poriadku. Domov je zóna bezpečia a pokoja. Keď však dieťa ide za počítač, malo by si znova nasadiť bezpečnostné štíty a správať sa, ako keby bolo vonku.

Bez internetu by táto trestná činnosť nebola taká rozšírená, však?
Hlavne bez dark a deep webu, čo sú skryté časti internetu, kde sa odohráva veľa nekalých vecí. Ten viditeľný tvorí iba do desiatich percent obsahu.

Ako vyšetrovatelia dokážu vystopovať páchateľov v tajných zákutiach webu?
Nemôžem prezradiť skutočnosti, ktoré by mohli pomôcť predátorom viac sa zneviditeľniť. Podstata dark a deep webu je, že fungujú prostredníctvom špeciálneho prehliadača zvaného Tor Browser. Linky sa volajú „onion“, čiže cibuľa, lebo majú viaceré šupky, vrstvy. Máte rôzne krytia IP adresy, jednoducho povedané, ste veľmi ťažko sledovateľní. Ale v roku 2022 vyšetrovatelia rozložili najväčšie dark­webové pedofilné fórum, ktoré malo asi 700-tisíc po­užívateľov. Spravovalo ho pár Nemcov, ktorí boli hierarchicky nad všetkými.

Existujú rôzne kategórie pedofilných páchateľov?
Sú určité kasty predátorov. Či už ide o biznisové záujmy alebo o sexuálne úchylky a poruchy, na vrchole stoja tí, ktorí distribuujú veľké množstvo materiálov. Potom sú lokálni a nakoniec takí, ktorí nikam nepatria, len vypisujú deťom pod falošnou identitou.

Vypátrať „šéfov“ je náročné?
K tým najvyššie postaveným sa málokedy dostaneme. Skôr k tým, ktorí nie sú veľmi opatrní – registrujú sa na sociálnych sieťach so svojím telefónnym číslom, menom a priezviskom, a tak ich ľahko vypátrame. Keď sa už podarí získať informácie, že niekto spáchal mravnostný trestný čin, odhalenie je rýchle.

Všetka mravnostná trestná činnosť sa už presunula na internet?
S nástupom internetu sa veľká časť trestnej činnosti vo všeobecnosti presúva online, či už ide o rôzne podvody, ako sú falošné romantické vzťahy alebo podfuky typu falošná Microsoft podpora. To isté platí aj pre online predátorov. Internet umožňuje páchať trestnú činnosť, ktorá sa náročne dokazuje. Aj keď existujú postupy a nástroje na skladanie dielikov dohromady, online priestor je stále ťažko kontrolovateľné prostredie. Pokiaľ je páchateľ aspoň trochu sofistikovaný a vie, ako zakryť svoje stopy, stáva sa vyšetrovanie oveľa náročnejším.

Sú aj predátori, ktorí nevedia, ako zakryť svoje stopy, a dajú sa ľahko chytiť?
Áno, napríklad na Pokeci sú takí, ktorí sa zaregistrujú bez toho, aby si uvedomili, aké ľahké je ich vystopovať. Táto stránka zaviedla podmienku, že každý používateľ sa musí verifikovať telefónnym číslom. Na Slovensku sa pritom môžu kúpiť len s občianskym preukazom, takže je jednoduché zistiť, komu číslo patrí. Samozrejme, existujú ľudia, ktorí skupujú SIM karty a predávajú ich ďalej.

Čo vtedy?
Ak sa niečo stane a číslo sa spojí s trestnou činnosťou, môžeme zistiť, kto ho vlastnil. Keď vidíme, že má niekto na svoje meno registrovaných stovky SIM kariet, je to jasné varovné znamenie. Takého človeka môžeme obviniť napríklad z neodvádzania dane alebo ho aspoň upozorniť, že by si mal robiť evidenciu, aby sa chránil v prípade, že sa niečo s jeho číslami stane.

Sú niektoré sociálne siete bezpečnejšie?
Nie, dokonca aj online hry môžu byť miestom, kde predátori číhajú. V nich dokážu jednotlivci ľahko nadviazať kontakt s deťmi. Máme prípady, keď maloletý hral online a zrazu sa ho cudzí človek spýtal, či nechce, aby mu niečo kúpil. Neplnoletý sa môže nadchnúť a súhlasiť, no práve tu by mal zbystriť pozornosť – prečo by mi niekto chcel niečo kúpiť zadarmo?

A potom?
Následne sa páchateľ začne pýtať osobné otázky: „Kto si? Ako vyzeráš?“ Postupne si buduje vzťah a získava dôveru dieťaťa. Potom prichádzajú ďalšie prosby: „Pošli mi, ako vyzeráš teraz.“ Začína sa to nevinnými fotografiami, no postupne sú žiadosti čoraz osobnejšie a odvážnejšie, až napokon predátor zneužije maloletého.

Robia sociálne siete dosť na to, aby zabránili týmto hrôzam?
Spoločnosti, ako napríklad Meta, pod ktorú spadá aj Facebook, majú zavedené algoritmy na kontrolu obsahu. Analyzujú najmä videá a obrázky. Skúmajú ich po jednotlivých pixeloch alebo na základe rôznych technických špecifikácií. Ak zistia, že môže ísť o dieťa, informácia sa odosiela na posúdenie živej osobe. Ak sa nález potvrdí, prípad sa nahlási podľa IP adresy do príslušnej krajiny, odkiaľ bol obsah odoslaný.

Komu to na Slovensku príde?
Na odbor počítačovej kriminality. Prijímajú tisíce takýchto hlásení. Problém však nastáva, keď je potrebné dohľadať IP adresu páchateľa. Poskytovatelia internetu majú rôzne lehoty na ich uchovávanie. Ak sú krátke, môže to komplikovať identifikáciu. Bolo by potrebné zjednotiť lehoty pre potreby polície.

Ako funguje spolupráca medzi svetovými policajnými agentúrami?
Na stretnutiach Europolu, Interpolu a Cepolu, kam chodili zástupcovia FBI, DEA a ďalších svetových agentúr, sme sa ako národní špecialisti, medzi ktorých som patrila aj ja za Slovensko, stretávali na dva týždne. Mali sme školenia, kde sme sa učili, ako nájsť obeť na internete. V niektorých krajinách sa do popredia nedáva predátor, ale práve obeť – aby ju bolo možné identifikovať, ochrániť a poskytnúť jej pomoc. Následne sa rieši aj páchateľ, ktorého treba postaviť pred spravodlivosť. Prioritne sa však zameriavajú na ochranu detí.

Mali ste aj spoločné pátracie aktivity?
Áno, napríklad Video Task Force Europolu. Na týchto akciách sa stretáva približne 40 kolegov z rôznych krajín sveta. Analyzujeme novozískanú detskú pornografiu. Snažíme sa pomocou rôznych vyhľadávačov porovnávať zvuky, produkty alebo detaily z videí či obrázkov a identifikovať miesto, kde dieťaťu ubližovali.

Spomínate si na výsledky?
Počas jednej akcie sme dokázali nájsť a zachrániť okolo 54 detí. Po určení presného miesta sme okamžite kontaktovali miestnu políciu, ktorá prípad prevzala a realizovala zásah. Bolo to pre nás úžasné a dalo nám to energiu pokračovať v náročnej práci. Vôbec nie je jednoduché každý deň sledovať hrôzostrašné materiály a zároveň si udržať psychické zdravie.

Okrem objemu sa zhoršuje aj vek obetí, medzi ktorými sa nachádzajú mesačné batoľatá...
Áno, videl som veľa videí so zneužívaním batoliat a novonarodených detí. S kolegami sme to nechápali. Nehľadiac na pohlavie obete, išlo vždy o análne násilie, lebo vagína nie je v tomto veku dosť rozvinutá.

Musíme šíriť osvetu a destigmatizovať tému, aby sa ľudia s pedofilnými sklonmi nebáli vyjsť z tieňa.

— Roman Abrahám, občianske združenie

Kto sú v týchto prípadoch predátori?
Väčšinou rodinní príslušníci. Masturbovali nad deťmi, zaznamenávali svoj čin a hneď ho začali šíriť. Bolo to veľmi náročné na identifikovanie. Na nahrávke bola iba malá panva a penis. Mohol pomôcť jedine zvuk, keď niekto niečo povedal alebo keď hralo v pozadí rádio, televízna šou.

Sú štatistiky o tom, koľko percent z páchateľov sú rodinní príslušníci?
Neviem o tom. Na Slovensku sme mali minulý alebo predminulý rok tiež tri ženy právoplatne odsúdené za mravnostný trestný čin spáchaný na dieťati. Kto iný má väčšinou najlepší prístup k maloletému? Nik.

Do akej miery sexturizmus predstavuje problém?
Mali by sme vytvoriť zoznam páchateľov, ktorí boli právoplatne odsúdení za túto trestnú činnosť. Na Slovensku sa niečo podobné plánovalo, ale neviem, v akom stave je to. Keď niekto cestuje s pasom, malo by to hneď upozorniť, že ide o osobu, ktorá sa dopustila mravnostnej trestnej činnosti. V cieľovej destinácii by ho potom mohli preventívne sledovať alebo opýtať sa ho, za akým účelom prišiel do ich krajiny. Väčšinou sa hovorí, že najviac cestujú za sexturizmom do Ázie Nemci. O iných európskych krajinách nemám veľa informácií.

Ako sa inak sledujú páchatelia, ktorí sa dopustili pedofilného trestného činu?
Keď získame príkaz na sledovanie telekomunikačnej prevádzky, máme live prenos, takže vieme, čo robí a kde sa nachádza. Potom vyhodnotíme, či je potrebné zaistiť materiály, mobil, tablet alebo počítač a dať ich na skúmanie. Problém je, že ak človek spácha mravnostný trestný čin, odsúdia ho, odpyká si trest, no potom sa presťahuje, nikto sa na nič nepýta, lebo si to odsedel a už sa naňho nehľadí ako na kriminálnika. Mali by sme ísť do hĺbky a preverovať ich, aby nemohli pracovať s deťmi.

Máte s tým skúsenosť?
Na jednej konferencii v Prahe mal prednášku zakladajúci člen Československej pedofilnej asociácie. Povedal, že by rád priviedol kolegu, ale ten by riskoval svoju 10-ročnú kariéru učiteľa na základnej škole. To je pre mňa neprijateľné. Ak človek vie, že má pedofilné sklony alebo poruchy sexuálneho charakteru, nemal by pracovať s deťmi. Akademici to berú z iného pohľadu, nevidia realitu zneužitých maloletých a ich nešťastné osudy. Riešia len medikamentóznu liečbu, ale pre nás realistov je to obrovský výkričník.

Keď má človek pedofilné sklony a šíri materiály, aká je pravdepodobnosť, že prejde k napadnutiu alebo znásilneniu? Má to priamu súvislosť?
Ide o to, do akej miery sa potrebuje uspokojiť. Ak mu stačí virtuálny kontakt, málokedy to prejde do reality. Niektorí si písali s obeťou, ale nedostali sa ďalej, lebo sa báli alebo hanbili. Ak však boli agresívnejší a chceli dieťa reálne fyzicky zneužiť, trvalo to spravidla pár týždňov, kým sa dostali k osobnému stretnutiu.

Spomínate si na príklad z praxe?
Mal som páchateľa, ktorý sa tváril ako samaritán, pomáhal sociálne slabším rodinám a mal na Facebooku pod klamlivým účtom asi štyri a pol tisíca detí. Pridával ich a skúšal. Keď sa k nejakému dostal, predstavil sa na osobnom stretnutí ako otec vymyslenej „Alžbetky“ a chcel sa údajne presvedčiť, že dotknutý maloletý nie je v skutočnosti sám predátorom. Potom mu povedal, že keď sa už stretli, môže ho pozvať na kofolu. Ďalej mu kupoval darčeky, aby budoval kamarátstvo. Rodičia o ňom vedeli, no aj tak púšťali svoje dieťa s ním na výlety, kde dochádzalo k zneužívaniu. Mali ho chrániť a nie len tak súhlasiť – „dobre, zober si ho“.

Existuje nejaký zlom medzi pedofilnými sklonmi a spáchaním mravnostnej trestnej činnosti?
Zdá sa, že sa to deje skôr plynulo. Pri prípadoch, na ktorých som pracoval, nebolo jasné, odkedy k sexuálnemu zneužívaniu dochádzalo, kedy to prešlo z úchylky do trestnej činnosti. Nemohol som presne určiť, či to začalo pred desiatimi rokmi, alebo len nedávno. Môže sa stať, že osoba už dlhšie mala sklony, ale až neskôr sa to pretavilo do spáchanie trestného činu. Dokázal som však často zdokumentovať ich činnosť na sociálnych sieťach, keď oslovovali deti s cieľom ich zneužívať.

Môžu sa aj sklony objaviť „len tak“?
Ťažko zovšeobecniť, ale jeden páchateľ v Prahe priznal, že jedného dňa si zrazu uvedomil, že ho priťahujú deti.

Ľutujú páchatelia svoje činy?
Mnohí z nich začali plakať alebo kričať, keď sme za nimi prišli s príkazom na domovú prehliadku a obmedzili sme ich na osobnej slobode. Často tvrdia, že sme im to všetko podstrčili. Väčšinou ma obviňovali, že som im ja dal do počítača materiály zobrazujúce sexuálne vykorisťovanie a zneužívanie maloletých. Niektoré reakcie sú naozaj nezmyselné. Nechcú sa priznať.

Ako vtedy reagujete?
Moja taktika bola nikdy nebyť nepríjemný, ale zostať profesionálom a byť priateľský. Vždy im poviem, aké poľahčujúce okolnosti existujú. Vysvetlím, že ak nebudú spolupracovať, môžu dostať plný trest. Niektorí kooperovali a dali mi 60 tipov na ľudí, s ktorými si vymieňali materiály obsahujúce deti. Vtedy som sa prihovoril u dozorujúceho prokurátora, aj keď mali recidívu a mohli dostať až štrnásť rokov. Ten videl, že významne prispeli k odhaleniu ďalších desiatok predátorov. Mladší páchatelia majú ešte šancu na resocializáciu.

Vo filmoch často vidíme, ako sa pedofilní páchatelia boja väzenia, kde ich ostatní trýznia. Je to pravda?
Počul som, že existujú tri rôzne skupiny väzňov. Prvou sú bežní kriminálnici, druhá obsahuje tých, ktorí ublížili ženám – to už je problém, lebo ide o útok na slabšieho. A napokon máme tých, ktorí napadli deti. Tí sú ešte vo väčšom nebezpečenstve.

Dochádza k násiliu?
Aj keď sa vo väzniciach sleduje, aby nedochádzalo k fyzickému alebo psychickému týraniu, niekedy sa to tam môže diať. Väzni majú pocit, že tí, ktorí ubližujú deťom, sú ešte horší ako vrahovia. Takéto prípady vzbudzujú silné emócie.

Myslíte si, že prevencia a vysvetľovanie by mohli fungovať aj vo väzení smerom k ostatným kriminálnikom?
Do istej miery áno, ale treba si uvedomiť, že úlohou dozorcov, keď dôjde k incidentu, je zasiahnuť a potrestať toho, kto poruší poriadok. Nič iné. Ťažko si navyše predstaviť, že by každý väzeň pravidelne navštevoval psychológa či psychiatra, a okrem riešenia vlastných problémov by sa ešte učil chápať, že aj páchateľ so sexuálnou poruchou je stále človek.

Sú sadzby na Slovensku primerané?
Áno, ale malo by sa zmeniť, aby človek, ktorý zneužije dieťa, nešiel na jednoročnú podmienku. Každý zo štrnástich prípadov, ktorými som sa zaoberal za posledných osem či deväť rokov, išiel priamo do väzby a následne do výkonu trestu odňatia slobody. Na podmienke im súdy môžu nariadiť ústavnú alebo ambulantnú formu liečenia, ale aký je tam dohľad? Nemali by mať prístup na sociálne siete, ale to im nikto nezakáže v rámci ochranných opatrení. Môžu pokračovať v trestnej činnosti a mnohým obetiam sa neposkytuje pomoc.

Vidíte ďalšie štrbiny v boji proti pedofilným trestným činom?
Obrovský problém vnímam v nástupe umelej inteligencie, ktorá dokáže vytvárať obrázky zobrazujúce deti. Naša legislatíva na to nie je pripravená. Tieto materiály sú už dokonalé, nemajú žiadne rozmazané objekty. Vyzerajú veľmi reálne. Môj odborný názor je, že ak je na fotografii alebo videu dieťa v sexuálnej polohe, je to trestný čin, hoci ide o výsledok umelej inteligencie. Musíme rýchlo novelizovať Trestný zákon.

Čo slovenskej polícii chýba v boji proti pedofilnej trestnej činnosti?
Určite by pomohli open source intelligence programy, známe ako OSINT. Ide o extrémne pokročilé nástroje, ktoré umožňujú vyhľadávať informácie na internete, napríklad podľa obrázkov. Dokážu napríklad nasnímať fotografiu a prehľadať web na základe podobnosti. Našli napríklad kolegu na snímke z diskotéky, ktorá bola desať rokov stará. Ani nevedel, že existuje. Tieto programy sú veľmi užitočné pri pátraní, dokonca aj na dark webe.

A tuzemský zbor to nemá.
Nie, cena za tieto nástroje sa pohybuje okolo päťtisíc eur ročne, čo je pre políciu relatívne malá investícia, ale ich dostupnosť je obmedzená. S takýmito obstarávaniami súvisí obrovské množstvo papierovačiek. Podľa môjho názoru, ak by to stálo milión eur, kvôli čomu sa už „oplatí“ podstúpiť byrokraciu, niekto by rýchlejšie zariadil obstarávanie, ako keď to stojí pár tisícok. Na takú malú položku je totiž neuveriteľne veľa papierovania a zdĺhavých procesov.

Okrem toho sú aké problémy?
Nedostatok personálu. Oddelenie, ktoré sa zaoberá celoslovenskou mravnostnou trestnou činnosťou, má len desiatich ľudí. Detašované pracovisko na východnom Slovensku ma tri ďalšie osoby. Je to veľmi málo na pokrytie celej krajiny. Na okresných riaditeľstvách polície po celej krajine bol jeden špecialista a aj tak riešil všeobecne násilnú trestnú činnosť. Napríklad ja som pôsobil na Bratislave III a priamo oproti mne pracoval odbor počítačovej kriminality. Všetko, čo tam prišlo, sa okamžite riešilo, no takáto spolupráca nie je všade možná kvôli nízkemu počtu odborne vyškolených ľudí.

Keby ste to mali porovnať s ostatnými krajinami V4, ako by sme na tom boli?
Česko napreduje míľovými krokmi, Poľsko ešte viac. Od roku 2018 do konca roku 2023, keď sme boli prijatí za čiastočného člena INHOPE, čo je celosvetová sieť hotliniek, ktorá vedie boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, nebola žiadna iniciatíva zo strany štátu ani nikoho iného, aby vyplnili miesto, ktoré vzniklo tým, že Slovensko prišlo o hotlinku. Boli sme jediný európsky štát, ktorý žiadnu päť rokov nemal. Poľská organizácia NASK – Národný výskumný ústav – má úžasné vybavenie a obrovský komplex, ktorá bola postavená za približne 23 miliónov. Sú na vysokej úrovni. Keď ich porovnáme s našimi podmienkami, vidíme veľký rozdiel. Majú niekoľko stoviek zamestnancov, zatiaľ čo my sme ešte len na začiatku.

Ako fungujete vy?
Sme partner štátu cez memorandum. Vznikom Ochráň ma sme Slovensko zapojili do dvoch významných organizácií. Ľudia nám môžu nahlásiť hocijaké prípady súvisiace so zneužívaním maloletých, ale aj celkovo problémy, ktoré sa týkajú internetu ako takého. Na našom webe nemusí človek zadať žiadne údaje a môže naozaj anonymne nahlásiť problém, čo odbúrava veľkú bariéru.

Ktorú?
Ľudia majú v hlave, že keď pôjdu na políciu, musia sa legitimovať a hneď sa ich budú pýtať, odkiaľ a prečo to vedia. Toho sa veľmi boja. Preto u nás anonymne popíšu problém, zadajú prípadne URL, uvedú dôvod a odošlú. Nemusia sa o nič starať. Ak chcú dostať vyrozumenie, môžu zadať kontakt.

Je na Slovensku dostatok organizácií, aby sa obete mohli psychicky pozviechať?
Keď som bol policajt, nemal som dôvod zaujímať sa o to, čo sa dialo s obeťou po vyšetrovaní. Bolo by to veľmi zvláštne. Teraz, keď pracujem v neziskovom sektore, viem, že existuje mnoho organizácií, ktoré poskytujú pomoc aj zadarmo. Ochráň ma sa stalo partnerom Ligy za duševné zdravie, pretože sme našli obrovské množstvo prienikov v našich témach. Aj ich linka pomoci Nezábudka ma niekoľko desiatok telefonátov denne.

No aj tak sú problémy, však?
Avšak celkovo sú tieto organizácie často preťažené, či už ide o linky alebo centrá pomoci. Nepokryjú všetky potreby a hlavne je to finančne veľmi náročné. Pokiaľ sa do toho nezapojí štát, situácia sa nezlepší. Teraz vznikol Výbor pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia, čo ma teší. Má sa zaktualizovať celý systém pomoci ľuďom, ktorý majú psychický problém. Má sa vybudovať systém komunitných služieb postavený na osobnej skúsenosti ľudí, ktorý zažili duševné ochorenie. Som veľmi zvedavý, ako sa k tomu postaví štát a čo z toho vznikne v rámci funkčnosti a efektivity.
Avšak celkovo sú tieto organizácie často preťažené, či už ide o linky alebo centrá pomoci. Nepokryjú všetky potreby a hlavne je to finančne veľmi náročné. Pokiaľ sa do toho nezapojí štát, situácia sa nezlepší. Teraz vznikol Výbor pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia, čo ma teší. Má sa zaktualizovať celý systém pomoci ľuďom, ktorý majú psychický problém. Má sa vybudovať systém komunitných služieb postavený na osobnej skúsenosti ľudí, ktorý zažili duševné ochorenie. Som veľmi zvedavý, ako sa k tomu postaví štát a čo z toho vznikne v rámci funkčnosti a efektivity.

[Cykle02]

Počet pedofilných trestných činov stúpol o 50% (Modrý koník)

Včera o 19:17

Strážte si deti maminky. Žijeme v chorej dobe, kde si niekto dokáže privyrobiť na záznamoch s malými detmi. Čiže už nie len čisto pedofilia. už to robia aj ako zarobkovú činnosť.

Je pravda, že počet pedofilných trestných činov prudko stúpa?
Za poslednú dekádu sa hovorí celosvetovo o päťtisícpercentnom náraste, čo je šialené

https://plus7dni.pluska.sk/rozhovory/deti-nieke...

...

lilope • Včera o 20:43

Existuje pedofilná stránka, teda stránka pre pedofilov, kde užívatelia (ak sa dobre pamätám) pridávajú fotky random detí stiahnutých z internetu, ktoré väčšinou pridávajú na sociálne siete rodičia. Bola o tom reportáž, pretože jedna mamička sa dozvedela, že je tam fotka jej dieťaťa a žiadala správcu stránky, aby ju vymazal. Správca sa však vyhováral, že keďže ju tam on nedal, že existuje na internete, tak je verejne dostupná a nemôže ju odstrániť alebo podobné žvásty. Nechápem, že práve takáto stránka nie je zakázaná, keď obsahuje fotografie detí, ktorých rodičia nesúhlasia s tým, aby na tej stránke boli ich deti. Užívatelia tam písali niečo v zmysle, že hezká, bydlí blízko alebo že by si s ní rád popovídal.

[Kasz]

Ó, neříkej, že Abrahám z Ochraň ma! se edukoval a už používá pojmy správně? Protože to, co bylo v těch předchozích rozhovorech s ním, to bylo hrozné, že jsme kvůli tomu museli vydat i vyjádření: https://pedofilie-info.cz/forum/viewtopic.php?p=63974#p63974