- Jana Teleki: Požiadala som znalcov o posúdenie textov SME o pedofílii. Niektorí sa zhodli, že ich písal pedofil (Hlavnýdenník.sk)
- Čas vykročiť 1. – Prečo nechápeme pedofilov (elenaistvanova.blog.pravda.sk)
- Čas vykročiť 2. – „U pedofilov“ (elenaistvanova.blog.pravda.sk)
- Rozhádané Slovensko: Ako vidia pedofilov odborníci! (Čas.sk)
- Ad pedofília (DenníkN.sk)
V diskuzi na FB jsem také reagoval na příspěvek Zuzany Kovačič Hanzelové, ve kterém o nás píše s pochopením, no a už o mě píšou Hlavné správy:
Přikládám i plné znění výše zmíněných článků:
Séria textov denníka SME na podporu pedofilov odporuje nielen morálke, ale aj trestnoprávnej legislatíve.
V týchto dňoch vyvolala živú diskusiu séria textov denníka SME propagujúce pedofíliu. Pri texte Romana Cuprika v článku s názvom „Nie sú to zločinci. Ako pedofili dokážu prežiť plnohodnotný život“ a textov obhajujúcich pedofilov súdnemu človeku zostáva rozum stáť.
Požiadala som odborníkov z oblasti medicíny o hodnotenie článku a zverejnených tvrdení, ktorí na margo textu konštatovali, že sa jedná o nemiestnu propagandu a neakceptovateľné a odsúdeniahodné zľahčovanie vážneho problému pedofílie v spoločnosti.
Niekoľko z nich konštatovalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou je autor článku veľmi inteligentný pedofil, pretože celé koncipovanie textu a jeho obsah je manipuláciou podprahového vnímania rôznych manipulatívne zverejnených prípadov a príbehov.
Spoveď pedofila a vykreslené dobromyseľné konanie registrovanej komunity prešpikované vyjadreniami rôznych autorít majú vyvolať dojem, že hovoríme o nejakej nevinnej záľube alebo neškodnej estetickej činnosti, pri ktorej najviac trpí práve neuspokojená duša pedofila. Dieťa akoby neexistovalo.
V slovenskom právnom systéme je pedofília klasifikovaná ako zločin
Tento druh trestnej činnosti nie je založený na uplatnení „násilia“ proti obeti, ale praktizovaním rôznych, veľmi premyslených a manipulatívnych spôsobov v kontaktovaní a udržiavaní zdanlivo pozitívneho vzťahu s obeťou.
Trestný zákon pedofíliu v § 201 kvalifikuje ako sexuálne zneužívanie, pričom je absolútne irelevantné, či došlo k jeho spáchaniu s tzv. „ súhlasom dieťaťa“, nakoľko sa jedná o dominanciu páchateľa voči dieťaťu, ktorý má iný hodnotový svet, pocity, vnímanie sveta. Dieťa je samotnou výchovou vedené k rešpektu voči dospelým, čiže je od začiatku manipulovateľnou obeťou. Poetické popisovanie traumy pedofila, ktorý nemôže prejaviť náklonnosť objektu jeho lásky, je samo o sebe zvrátenosťou.
Dieťa a jeho ochrana
Hoci slovenské legislatívne úpravy práv detí sú relatívne mierne v porovnaní so zákonnými úpravami v oveľa demokratickejších a vyspelejších štátoch, zákon o rodine v základných zásadách zákona v článku 5 veľmi prierezovo a spoločensky komplexne popisuje práva dieťaťa a záujem spoločnosti chrániť najmä jeho životné podmienky a bezpečnosť:
„Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.“
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.“
Ak si uvedomíme, že dieťa je osoba chránená zákonom, tak je na mieste, aby sme si uvedomili, že má zvýšenú právnu formu dohľadu nad jeho právami pred kýmkoľvek, dokonca aj pred jeho vlastnými rodičmi a pred spoločnosťou samou.
Ako si pedofil, uvedomujúci si svoju sexuálnu úchylku, môže vôbec polemizovať o dieťati ako o objekte svojho sexuálneho záujmu?
Pedofil je už len svojou existenciou potenciálne nebezpečným predátorom voči dieťaťu.
Emotívny svet detí
Dieťa vníma svet inými očami ako dospelý. Nič nevie o pedofílii, je vedené k úcte k autoritám a predpokladu iba dobrých úmyslov v oslovení, nemá vyvinuté inštinkty na odhalenie maskovaných spôsobov približovania pedofilom.
Dieťa nedokáže vyhodnotiť jeho správanie ani posúdiť, či sa jedná o priateľské prejavy priazne alebo sociálne dobre maskovaný sexuálny pud. Spoločnosť dlhodobo prijíma axiómy práve v prospech dieťaťa o nulovej tolerancii voči pedofílii, pretože žiadny potenciálny sexuálny delikvent s potenciálom a vlastnosťami pedofila nemá právo na toleranciu a ochranu pred právami dieťaťa.
Psychológia a sexuológia samozrejme rozlišuje rôzne formy pedofílie nielen podľa výberu a orientácie na vekové rozhranie obetí, ale aj podľa latentosti, otvorenosti a intenzity nastoľovania kontaktu a vyprodukovania vzťahu. Je zjavné, že réžia a scenár takéhoto kontaktu obete a ich priebehu nie je nič iné ako samotný delikt, hoci by nedošlo bezprostredne k násiliu alebo k priamemu zneužitiu. Iniciatíva a motivácia je na strane páchateľa a dieťa je iba naivnou osobou, ktorá nevie tieto prejavy a najmä spoločenskú nebezpečnosť konania vyhodnotiť.
Skutočnosť, že sa autor spomenutého článku alebo dobromyseľný respondent pokúšajú verejnosti vymaľovať svet vo farbách videnia problematiky z pohľadu pedofila a prezentovať pedofíliu ako nevinnú, často nenaplnenú túžbu, ktorou nie je nikomu ubližované, súdny človek nemôže vnímať inak ako nebezpečnú propagandu zvrhlosti.
Faraóni, Caligula a Borgiovci
Keďže pedofília bola vžitá v hornej aristokracii, nemôžeme sa diviť tomu, že v dobe rozvíjajúcej sa civilizácie faraónov či cisárov patrila homosexualita a pedofília k zvyklostiam. Rímsky cisár Caligula, podľa historikov najzvrhlejší despota, sa preslávil predovšetkým svojimi zverskými sexuálnymi praktikami.
Nebolo tomu inak s vybranou manželkou Proroka Mohameda, ktorá do manželstva vstupovala 12-ročná. Cirkevno-feudálne ohavnosti završovali Borgiovci nielen incestom, ale aj úplne bežnou pedofíliou, z ktorej sa dokonca snažili získavať rôzne mystické prvky pre čerpanie energie z mladých tiel a krvi.
Máme teda za sebou niekoľko tisíc rokov histórie, kedy žena a ani dieťa nebolo hodnotou, nemali dušu a nikomu nezáležalo na ich pocitoch a emocionálnom svete. Spoločnosť sa posunula viac ako ideológie alebo dokonca cirkevné zvyklosti. Musíme teda logicky nastaviť asociácie o tom, že pedofília sama o sebe je psychologicky manipulovaná forma dominancie voči bezbrannému subjektu, ktorý má prirodzené hendikepy a zoslabené šance sa brániť, prípadne alebo vôbec rozpoznať útok na svoju dušu a mentálny svet.
Pedofil je nenápadný predátor
Systematicky vytvára pavučinu okolo obete. Akokoľvek súcitne a manipulačne sa vyjadruje autor článku o jemnostiach a citlivostiach pedofilov, spoločnosť nemôže tolerovať populisticky nastavené prejavy, ktoré smerujú minimálne k zmierneniu chápania pohnútok pedofila, pričom duša a práva dieťaťa zostávajú mimo hru.
V článku sa paradoxne nedočítame o psychike dieťaťa, o otvorenosti a bezbrannosti detskej duši či manipulovateľnosti najrôznejšími premyslenými taktikami. Autor textu nevenuje pozornosť faktu, že dieťa nemá tušenie, keď sa jeho dušu a možno aj telo pokúša získať nebezpečný, psychicky narušený deviant.
Pustite líšku do kurína a očakávajte od nej, že sa nebude zvyšovať jej chuť na základe vrodeného inštinktu. Podobne situáciu prežíva pedofil, a je úplne jedno, či sa s vlastnou osobnosťou vyrovnáva utiahnutý pred svetom alebo v asertívnej komunite.
Nepolemizujme o deviantoch, ale chráňme naše deti
Neberme deťom nevinnosť, nedovoľme narušovať ich práva a najmä sa netvárme, že pedofília nie je diagnóza a vážny kriminálny delikt, ktorý bez kontroly môže byť príčinou celoživotných tráum a tragédií.
Slušná spoločnosť má chrániť dieťa, nie potenciálnych útočníkov na ich dušu.
Pedofili sú hodní pochopenia – veď sú to tiež ľudia…
Tento článok v denníku SME, dokonca v troch pokračovaniach šírený, mi svojim spôsobom pomohol. Teda – nie som pedofil, pravdaže, ale už dlhšie som uvažovala o tom, čo sa v médiách i na sociálnych sieťach prezentuje ako „veľké pravdy“. V skutočnosti je to podľa mňa hŕba nezmyslov a bludných, až škodlivých hraníc.
Zámer sveta sa rozhodol, že nevyrážam do lesa vo štvrtok. Neodkladné pracovné povinnosti ma posunuli, do utorka dám ešte jednu jedenástku.
Takže poďme konkrétne k téme.
Začnime tými pedofilmi, tých už premieľa kadekto – a ja už som na túto tému písala opakovane.
Priznala som, že nad hranicami ľudských práv uvažujem opakovane (Na ostrí noža 8. – Podmienečne prepúšťať doživotne odsúdených zločincov? (elenaistvanova.blog.pravda.sk)) a vyjadrila som svoj názor aj ku iniciatívam „za práva pedofilov“ (Hmmm 5. – Práva pedofilov... (elenaistvanova.blog.pravda.sk)).
Kladiem si v prvom rade otázku, či je ľudským právom právo na sexuálnu orientáciu a na sexuálne uspokojenie. Zjavne nie. Ak si však pozriete stránku prevádzkovanú MPSVaR SR s pôvabným názvom Horizontálne princípy, rovnosť mužov a žien a nediskriminácia (https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/dovody/sexualna-orientacia/) skončíte s gulášom v hlave, ako ja – lebo stránka popri pomenovaní problémov v rovnosti mužov a žien u nás píše o právach LGBT. LGBT nie je o rovnosti mužov a žien, môj najsamobľúbený minister to zasa raz doplietol. (Aby sme si rozumeli, nevystupujem teraz proti LGBT komunite, ale treba jasne oddeliť problematiku rovnosti mužov a žien, a problematiku LGBT).
Lebo tu sa pletú dokopy ľudské práva, sexuálna orientácia a veď pozrite úvodný citát: "Všetci ľudia bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu majú právo na to, aby mohli plne využívať všetky ľudské práva. Sexuálna orientácia a rodová rovnosť sú neoddeliteľnou súčasťou dôstojnosti a osobnej integrity každého človeka a nesmú byť dôvodom diskriminácie ani zneužívania."
No a teraz si tam dohoďte pedofila. Z textu jasne vyplýva, že takouto formuláciou MPSVaR SR chráni aj ľudské práva pedofilov.
Otázkou ale je, či takáto ochrana ľudských práv zahrňuje aj právo nediskriminačne byť zaradený v každej oblasti – napríklad stať sa ako pedofil učiteľom. Ja si myslím, že je potrebné urobiť deliacu čiaru – lebo učiteľka – lesbička či učiteľ homosexuál nie sú pre malé deti nejako ohrozujúci. Učiteľ pedofil je ale podľa mňa trochu iná káva.
Ak si pozriete pojmy, tak sa môžete skutočne vydesiť. Pozrite, čo hovorí náš antidiskriminačný zákon (https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/pojmy/): "Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby."
Teoreticky aj prakticky za vyhlasovanie, že pedofili nemajú rovnaké práva, by nás mohli ešte aj stíhať.
A pokračujme teraz konkrétnou otázkou.
Vážne by ste chceli, aby vaše dieťa učil pedofilný učiteľ – a „niekoľko rokov by čakal, kým by vyznal dieťaťu svoje city“? Pravdu povediac, ja sa skôr domnievam, že potom by ho to dieťa prestalo baviť a hľadal by si ako objekt záujmu ďalšie dieťa. Inak by nešlo o pravého pedofila.
A tak sebe aj vám záverom kladiem otázku – je v poriadku antidiskriminačný zákon, ktorý umožňuje pedofilovi stať sa učiteľom malých detí a predvádzať svoju sexuálnu orientáciu ako súčasť dôstojnosti a osobnej integrity???
Elena 9.7.2019
P.S.: ešte k téme niečo dodám dnes…
K diskusii: Mein Geist.sk
Problém vidím aj v tom, že je ťažké diagnostikovať pedofíliu. Sami to nepriznajú. A čo sa týka preverovania duševnej a telesnej spôsobilosti to je len fraška, ktorá nezachytí skutočne žiadny problém. Neviem, našiel by sa niekto, kto nedostal doklad o duševnej a telesnej spôsobilosti pre prácu v školstve?
K tomu prípadu samovraždy – nikdy to nie je jeden veľký dôvod podľa mňa, obvykle sú spúšťačom viaceré udalosti a nemožno odlíšiť jediný z nich – je to podľa mňa veľká racionalizácia, v živote mnohých z nás možno nájsť v priebehu pol roka či roka veľké stresory ako nami dodatočne posúdený „dôvod, že to preto“ (aby sme to akože pochopili). V skutočnosti impulzívne sui bezprostredne po strese sú málokedy, sú to podľa mňa práve „daily hassless“ (každodenné malé nepríjemnosti), ktoré to nakoniec zosunú.
Pár slov o pedofiloch – lebo je čo k tomu dodať. Sľúbené pokračovanie témy predchádzajúceho blogu.
Odborný náter…
Aby podaktorí vedeli, o čom hovoríme – pár slov odborne…
Pedofília je porucha (pôvodne používaný názov sexuálna deviácia už nie je odborne používaný) – a ako taká má byť liečená, nie obhajovaná ako variácia normy. Doplňme ešte pre úplnosť, že americká klasifikácia chorôb DSM 10 zaraďuje poruchy sexuálnej orientácie medzi parafílie, pričom odlišuje – a to pokladám za hodne dôležité – parafíliu ako sklon, zameranie a parafilnú poruchu, ktorá je realizovaním tohto sklonu. Preložené do ľudovej reči, ak pedofil doma fantazíruje, nie je chorý a ani diagnostikovaný. Ak začne svoje fantázie realizovať, potom prichádza diagnóza a aj trestné dôsledky. Keď vás už motám tými odbornými odlišnosťami, tak ešte jedna špecifikácia – odborníci odlišujú aj pedofíliu v zmysle dlhodobého zamerania a dlhodobejšieho vzťahu ku obeti, pri jednorazovom znásilnení dieťaťa bez dlhodobého kontaktu s ním hovoria o pedosexualite (v prípadoch pedosexuality nemusí páchateľ byť ani pravým pedofilom, jednoducho je dieťa obeťou, ktorá bola dostupná a menej sa dokázala brániť).
Viete, predstavu ako homosexuálny učiteľ čaká, kým objekt jeho záujmu dospeje, pokladám za úplne scestnú a odborne nezmyselnú, nehovorí o pravej pedofílii. Lebo pedofila priťahujú nezrelé sexuálne objekty, nemení svoju sexuálnu orientáciu s rastúcim vekom obete. Rovnako nemenia ani orientáciu – homosexuálne či heterosexuálne zameraní sú stále na deti ako sexuálne objekty. Svoju sexuálnu orientáciu pedofil nedokáže ovládať vôľovo v zmysle zmeny objektu zamerania.
Je pravdou, že odborníci hovoria o pravých pedofiloch (tí si často vystačia s predstavami a nedopustia sa trestného činu voči deťom, ich horšou verziou sú pedofilní sadisti s desivými trestnými činmi) a nepravých pedofiloch (tí páchajú trestné činy na deťoch a v pozadí môžu byť úplne iné psychiatrické poruchy ako pedofília).
A pohľad mamy…
Svoju sexuálnu orientáciu pedofil nedokáže ovládať vôľovo v zmysle zmeny objektu zamerania – to chápem, nemôžu za svoju poruchu. Ale to nemení nič na tom, že je to porucha a mali by sa liečiť a nie zvyšovať toleranciu verejnosti voči ich sexuálnej orientácii. Aby sme naozaj nemali o chvíľu podnik, hrdo hlásajúci názvom „U pedofilov“.
Iste, nie každý pedofil je sadistom a spácha trestný čin, lenže mne je nevoľno i pri predstave, že by sa môjho dieťaťa vôbec dotýkal nejaký pedofil – učiteľ, ktorý „vystačí len s dotykmi“. Je podľa mňa iné, ak obťažuje nejaký poruchovo sexuálne orientovaný chlap dospelú ženu niekde v autobuse – pri troche šťastia natrafí na ráznu osobu, ktorá mu zo dve vypáli, takže dotyčný zmení aj pôvodnú sexuálnu orientáciu.
Dieťa je bezbrannou obeťou, sexualizovaným správaním dospelého voči sebe môže byť zneistené, alebo obviňuje samé seba, že nie je v poriadku ono samo, ak sa mu také niečo deje. Môže mať v dospelosti celý rad psychických problémov v dôsledku toho – od porúch príjmu potravy, cez prehnane sexualizované správanie, až po sebadeštruktívne správanie.
Mne nepripadá v poriadku tváriť sa chápavo a tolerantne voči rôznych sexuálnym úchylkám v zmysle „znormálňovania“ ich orientácie – pedofília je porucha, a mali by to akceptovať aj pedofili sami.
Súcitím s nimi, že ju majú, ale tým sa jej „poruchovosť“ nezmenšuje. Je a zostane diagnózou, vyžadujúcou liečbu, nie „napĺňanie práv“ a väčšiu toleranciu“.
Záverom…
Ľudské práva boli úžasným výdobytkom, ktorý mohol zlepšiť svet. Neviem, kde sa stala tá chyba, ktorá viedla ku zamiešaniu kariet a spochybnila hranicu dobra a zla. Lebo tým sa podľa mňa ľudské práva stali fraškou, v ktorej majú navrch páchatelia nad obeťami, ľudia s úchylkami nad normou, a celkovo sa tým ľudské práva devalvujú.
Pýtam sa otvorene – to bol úmysel toho, kto pletie dokopy ľudské práva a princíp nediskriminácie v rámci nich, s bezbrehým tolerovaním úchyliek a porúch rôzneho druh – zdevalvovať ľudské práva?
Elena 10.7.2019
Pedofília - jedna zo sexuálnych deviácií. Na Slovensku nimi trpí až 5 % populácie. Podľa odborníkov ľudia s takouto orientáciou, radi vyhľadávajú prostredie, kde sú deti, a preto ich často nájdeme medzi učiteľmi, vychovávateľmi, kňazmi či zdravotníkmi.
Rozpoznať ich nie je jednoduché - Dana Šedivá, sexuologička
Čo je pedofília?
Pri pedofilnej orientácii muža sexuálne priťahujú deti do obdobia vývinu druhotných pohlavných znakov, o staršie už neprejavuje záujem. Teda sexuologický pohľad je iný ako právny. Takýto muž stráca o dievča, ktoré pôsobí navonok ako žena (postava, prsia) záujem. Rovnako tak ho sexuálne nepriťahujú dospelé ženy.
Dá sa pedofil ľahko spoznať?
Ľudia s pedofilnou deviáciou majú často svoje rodiny a nemajú jednoznačné znaky, ktorými by sa vyznačovali a dali by sa odlíšiť od ostatnej populácie.
Je vhodné aby boli blízko pri deťoch?
Závisí od sily ich osobnosti, ale nemyslím, že je dobre urobiť z capa záhradníka. A blízkosť detí by nemali takto vyhľadávať.
Sú ľudia s pedofilnou orientáciou nebezpeční?
Drvivá väčšina ľudí s pedofilnou orientáciou by nikdy dieťaťu neublížila, prežívajú k nim lásku a v podstate sa celý život trápia.
Najčastejšie sa sexuálne obťažovanie deje v rodine - Lucia Kurilovská, expertka na trestné právo, rektorka Akadémie PZ
Dá sa povedať, že najčastejšie sa sexuálne obťažovanie deje v rodinnom prostredí. Aj keď nie vždy ide o úzky rodinný kruh, môže to byť napríklad strýko. Potom sa vyskytuje v pedagogickom prostredí a, žiaľ, máme prípady aj z cirkevného prostredia. Z právneho hľadiska ak pedofil nespáchal trestný čin , je to vecou jeho morálky a sebareflexie, aby takéto prostredie nevyhľadával, respektíve sa v ňom nezamestnal. Z právneho hľadiska nemožno ľudí so sexuálnou deviáciou diskriminovať.
Povinné odpisy pre učiteľov
Nový návrh zavádza povinnosť odpisu trestov pre pedagógov. To, že nič v minulosti nespáchali, budú musieť preukázať na budúci rok. Objavili viaceré prípady, keď boli učitelia v minulosti trestaní za rôzne sexuálne delikty. Ak však pedagóg doteraz žiaden trestný čin nespáchal, aj keď má nejakú sexuálnu deviáciu, z dokladu to škola, prirodzene, nevyčíta.
Rodičia, ktorí sa stretli so sexuálnym obťažovaním - Mária Spišiaková, pedagogička (mamička Viktora, ktorý zažil obťažovanie zo strany učiteľa)
Podľa mňa to je úchylka a choroba. Nemali by pracovať s deťmi. Je to rovnaké, ako keby ste alkoholika pustili pracovať do baru. U neho to môže kedykoľvek prepuknúť. To nie je iné správanie, ale je to podľa mňa choroba. Ja nie som odborník, ale ja by som svoje dieťa k takému človeku nedala. Aj keby som vedela, že ho budú mať pod dohľadom lekári. Pedofília je úchylka a taký človek nemá pri deťoch čo robiť.
Rodičia, ktorí sa stretli so sexuálnym obťažovaním - Alexandra Blanarovičová, producentka a matka, ktorej dcéru učil obvinený učiteľ
Je to úplné peklo, keď to skutočne prežijete a máte ten nepríjemný zážitok, že sa vám 11-ročné dieťa začne počúravať, začne plakať ako malé dieťa a ráno o pol 4 a nechce spávať. Tí chlapci sa báli chodiť von sami ešte pol roka po prepustení pedofilného učiteľa z bývalej ZŠ. Takýto zážitok je pre dieťa rez do konca života.
Riaditelia škôl: Ako by sme riešili pedagóga s pedofilnou orientáciou? - Andrea Chalupová, riaditeľka Spojenej školy Matice slovenskej, Prešov
Keby vzniklo takéto podozrenie, alebo by prišiel podnet od rodičov, poslala by som pedagóga na vyšetrenie, či je spôsobilý vykonávať učiteľské povolanie psychicky aj fyzicky, na čo mám podľa zákona právo. Keby sa podozrenie potvrdilo, vyriešila by som to výpoveďou. Je neprípustné aby pracoval s deťmi.
Riaditelia škôl: Ako by sme riešili pedagóga s pedofilnou orientáciou? - Mariana Nagyová, ZŠ Nová Dedinka
Rodičia chcú vedieť, že učiteľ ich všetko naučí, ale aj to, či sú pri ňom v bezpečí. Doteraz sme vnímali pedofilov ako tých, čo zneužívajú deti a takého by som určite nenechala učiť. Problematické môže byť prepustenie učiteľa v prípade, že sa dozviem, že v minulosti zneužíval deti, hoci na súčasnom pracovisku si plní svoje povolanie dobre.
Ak máte učiteľa v trojmesačnej skúšobnej dobe, tak s ním sa dá pracovný pomer rozviazať bez problémov. Ak má na dobu neurčitú, to nie je jednoduché. Ak sa dotyčný učiteľ neprejavuje zle voči deťom, tak ja mu nemôžem dať výpoveď iba tak. Musela by som si veľmi dať pozor, na základe čoho ho prepustím. Ak by sa však priznal k minulým činom, alebo k pedofilnému konaniu v čase, keď už bol mojím zamestnancom, nevystavovala by som deti ohrozeniu, kontaktovala by som políciu a učiteľa by som od detí v škole izolovala.
Riaditelia škôl: Ako by sme riešili pedagóga s pedofilnou orientáciou? - Denisa Králičová, riaditeľka ZŠ Koperníkova, Hlohovec
Bolo by veľmi zložité prijať niekoho s takou minulosťou. Možno by to ani nebolo o mne, ako o tom, čo by si mysleli rodičia našich detí. Mať na škole človeka, ktorý má sklony k malým deťom, asi nie je výhrou. Na druhej strane, ak si taký človek už odpykal svoj trest, potrebuje druhú šancu. No, žiaľ, učiteľa by podľa mňa už nemal nikdy robiť.
Ja osobne zaradenie pedofílie do kategórie inakosti (samozrejme v LGBTI poňatí) odmietam.
To, čo sa teraz chystáte čítať, berte prosím len ako pár rýchlych poznámok k aktuálnej spoločenskej diskusii na tému pedofília, ktorá sa teraz objavila ako téma v iných súvislostiach ako v čase, keď sa pretriasalo sexuálne zneužívanie mladistvých v cirkvi.
1. Pedofília nie je to isté, čo pedofilná porucha. V jednom z článkov, ktoré som v médiách čítal, došlo k totiž k určitej zámene. Kým pedofília je sexuálna preferencia bez akýchkoľvek iných súvislostí, pedofilná porucha sa chápe ako pedofília, ktorá robí problémy (buď jedincovi, ktorý sa za to hanbí, nenávidí sa, má pocity viny, úzkosti, depresie a podobne, alebo predpubertálnym deťom ako obetiam sexuálneho obťažovania či zneužívania).
2. Z medicínskej stránky teda nie je jasné, čo to znamená volať po akceptácii ľudí s pedofilnou poruchou. Poruchu treba diagnostikovať, tým, čo ňou trpia (alebo ktorých poruchou trpia iní) treba pomáhať a liečiť ich, nie ju spoločensky akceptovať – nerozumiem takýmto zvolaniam a tendenciám (post scriptum: ak sa pod termínom akceptácia myslí niečo ako „normalita“, a nie ľudská interakcia bez znevýhodňovania a dehumanizácie na základe prítomnosti poruchy).
3. Svoju pedofíliu ľudia väčšinou skrývajú a utajujú, pričom majú vybudovaný systém mechanizmov, vďaka ktorým ju zvládajú. Dokonca ju vedia udržať bez tendencií správať sa podľa nej voči druhej osobe v eroticko-sexuálnom zmysle. Takto „realizovaná“ pedofília má naozaj vďaka unikátnemu porozumeniu deťom svoj potenciálny a prospešný rozmer, nájdeme ju medzi učiteľmi, vedúcimi skautských táborov alebo kňazmi. Hovoril by som v tomto prípade o dobre adaptovaných jedincoch s pedofíliou. Často ide o rešpektovaných ľudí, ktorí sú akceptovaní, ale ktorí by svoju akceptáciu s najväčšou pravdepodobnosťou stratili, keby svoju pedofíliu verejne odhalili. Toto myslíme tou akceptáciou? Že by sme mali byť ako spoločnosť nastavení takýmto ľuďom pomôcť a nestigmatizovať ich? Som za. Chce to však istý stupeň spoločenskej zrelosti. Takýto človek môže mať pokojne manželku a ani ona sama o tom nemusí vedieť. Len proste vie, že nemá doma sexuálneho bejka a že má rád deti.
4. Ak anonymný učiteľ hovorí, že čakal šesť rokov, aby mohol vyznať lásku dievčaťu, do ktorého sa zamiloval, keď mala jedenásť, tak s veľkou pravdepodobnosť nejde o pedofíliu – ak to samozrejme nemyslel nejako inak – pretože vyznávať lásku dievčaťu, ktoré má sedemnásť, je vlastne vylučovacím znakom pedofílie.
5. Pedofil nie je schopný skutočne zrelého duálneho vzťahu. Tento vzťah má povahu prispôsobenú infantilite „partnera“. Láka ho detský svet hier, jednoduchosti a zábavy, nie zrelé psychologické črty, na ktoré sa viaže normálna láska k dospelému a zrelému partnerovi. Iste, že je schopný zamilovať sa a že nenaplnený zamilovaný vzťah môže trvať dlho, ale o láske by som v tomto prípade nehovoril. Citová angažovanosť nie je to isté čo láska.
6. Chceme akceptovať aj homosexuálnych pedofilov? Lebo ak je pedofília inakosťou a heterosexuálna pedofília inakosťou, tak je inakosťou aj homosexuálna pedofília, nie? Má to však jeden háčik. Homosexuálny pedofil má vyššiu pravdepodobnosť akcie, ktorej sa obávame (to nie je pokus o generovanie morálnej paniky, len je o tejto diferencii dobre vedieť, keď už o tom debatujeme).
7. Pedofília sa nespája so psychosexuálnou zrelosťou, preto ja osobne zaradenie do kategórie inakosti (samozrejme v LGBTI poňatí) odmietam. Zdržovanie sa v detskom svete nepôsobí zrovna stimulačne na vzťahovú vyzretosť subjektu. Jemu sa často v plnom zmysle slova dospieť ani nechce.
8. Áno, rozoznávame delikventných a nedelikventných pedofilov, ako som to už naznačil vyššie. A nemáme žiadne morálne právo kriminalizovať, stigmatizovať alebo ostrakizovať pedofíliu ako takú, navyše vôbec nie, ak je sublimovaná a adaptovaná a ak je jej nositeľ prosociálne zameraný, i keď by mala byť citovo angažovanejšia vo vzťahu k deťom. Mali by sme mať však vždy na mysli, že jej erotickým objektom sú najzraniteľnejší členovia našej spoločnosti. V tomto ju akceptovať nemôžeme a musíme jasne a celospoločensky zastávať pevné stanovisko: že nie je vhodné, aby boli deti reálnym sexuálnym objektom.
9. Pedofília nie je teda na tej istej lodi ako napríklad homosexualita. Ak to niekto tvrdí, mýli sa, a to napriek tomu, že nevieme presne ako pedofília vzniká alebo že ju nevieme adekvátne korigovať či liečiť.
Základný postoj k pedofílii by nemal byť strach, opovrhnutie alebo nepriateľstvo, ale humanistické stanovisko k problému, ktorý si samotný jedinec vonkoncom nevybral a ktorým dokonca on sám môže trpieť. S tým by sa však ruka v ruke mali viazať spoločenské a odborné snahy smerujúce k tomu, aby sa zabránilo jednať s dieťaťom ako sexuálnym objektom.
Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá pracuje vo video redakcii denníka SME, tento týždeň obhajovala články, ktoré zľahčovali tému pedofílie a ktoré navodzovali dojem, že sexuálni devianti sú vlastne v poriadku a ich cieľom je vraj deťom pomáhať. Kým zo strany verejnosti si Hanzelová vyslúžila množstvo negatívnych reakcií, z obce pedofilov jej prišlo poďakovanie.
Na príspevok novinárky Kovačič Hanzelovej o tom, že blokuje používateľov, ktorí ju nenávistne komentujú po jej obhajobe pedofílie, zareagoval používateľ pod menom Petr Kasz, ktorý je administrátorom českej stránky o pedofílii a pedofilom, s ktorým denník SME priniesol rozhovor. Petr Kasz sa v rozhovore okrem iného priznal, že pracuje na základnej škole, pričom o jeho pedofilných sklonoch riaditeľ ani rodičia netušia. Ako profilovú fotografiu má na sociálnej sieti malé dievčatko.
Pedofil ďakuje Hanzelovej: “Pani Hanzelová, chcel by som vám poďakovať za váš predchádzajúci príspevok aj názor – môžete si vlastne tu v diskusii aj sama na vlastnej koži vyskúšať, ako sa nám žije, aj keď sme nikomu neublížili,” konštatuje muž, ktorý o sebe uvádza, že je pedofil.
“Je to smutné, ale je to tak. Dúfam, že článok denníka SME predsa len u niektorých ľudí viedol k pochopeniu problému. A o to predsa išlo. S hejtermi sa stretávame tiež veľmi často aj na našom webe, no musíme to nejako prekusnúť a ísť ďalej. Držím vám palce a nech sa vám darí,” napísal Hanzelovej Petr Kasz.
Použitie malého dieťaťa ako profilovú fotografiu používa údajne mnoho pedofilov ako tzv. avatar. Väčšinou vraj ide o umelecké fotografie dievčat alebo chlapcov, ktoré sa objavili v nejakých verejne prístupných galériách. Zarážajúce je, ako si tento počin vedia “vyargumentovať”:
“Nemyslím si, že použitím jednej jedinej anonymnej fotografie, navyše umeleckého vyznenia, ktorú používam vlastne celý život, komukoľvek ubližujem. Tá dievčina, ktorá je na mojom avatare, je v dnes už dávno dospelá a ťažko povedať, či by seba samu na danej fotografii vôbec spoznala,” uviedol pedofil k tomu, že zneužíva fotografiu maloletej osoby, v rozhovore pre denník SME.
Viete si predstaviť, že avatarom by sa mohlo stať aj vaše dieťa, ktorého fotografiu verejne zdieľate na sociálnej sieti?
Viete si predstaviť, že vaše dieťa vyučuje pedofil, ktorý svoje sexuálne sklony interpretuje ako čistú lásku k dieťaťu a i keď ho telesne nezneužil, pohľadom a v myšlienkach s ním možno súloží a nevidí na takomto pokrivenom pohľade na dieťa nič zlé?
B) 
