Zabráňme týraniu detí!

[Mathias8]

“Na svete existuje veľa hrozných vecí, ale najhoršou je, keď sa dieťa bojí svojho otca, matky alebo učiteľa.” (Janusz Korczak)

Formy násilia:
1 - Fyzické -
Ak dieťatu niekto v blízkom okolí, v rodine alebo v škole úmyselne spôsobuje zranenia fackovaním, bitím, kopaním, dusením, škrtením, úmyselne mu spôsobuje škrabance, modriny po tele, popáleniny, a týmto svojím správaním v ňom vyvoláva strach a spôsobuje mu bolesť, tak ho fyzicky týra. Je dôležité, aby sa v takejto situácii obrátilo na niekoho, kto mu pomôže. To, že ho niekto fyzicky týra, nie je jeho vina. Nikto nemá právo takto mu ubližovať.

2 - Psychické -
Ak sa niekto v jeho blízkom okolí, v rodine alebo v škole jemu alebo jemu blízkemu človeku (napr. súrodencovi, rodičovi) dlhodobo vyhráža, vysmieva alebo ho či jeho blízkeho človeka dlhodobo vulgárne uráža, ponižuje alebo ignoruje, alebo ak fyzicky týra člena jeho rodiny a týmto správaním v ňom vyvoláva strach, pocit hanby, alebo smútku, tak ho psychicky týra. To, že ho niekto psychicky týra, nie je jeho vina. Nikto nemá právo takto mu ubližovať.

3 - Sexuálne zneužívanie -
Ak sa dieťaťa niekto dotýka na intímnych miestach bez jeho súhlasu, ak mu na týchto miestach spôsobuje bolesť, núti ho tieto miesta odhaľovať, bezdôvodne alebo bez jeho súhlasu si ho nahráva alebo fotí v intímnych situáciách a situáciách kedy je nahý/a, núti ho, aby sa dotýkalo niekoho iného na intímnych miestach alebo ho núti pozerať sa na svoju nahotu, môže to znamenať, že ho sexuálne zneužíva. To, že dieťa niekto sexuálne zneužíva, nie je jeho vina. Nikto nemá právo takto mu ubližovať.

4 - Zanedbávanie -
Zanedbávanie je, ak sa o dieťa niekto v jeho blízkom okolí, kto sa má o neho starať (napr. rodičia, pestúni…) nezaujíma, nevenuje sa mu, nedáva mu najavo, že ho má rád (neobjíme ho, nepovzbudí ho v náročných situáciách alebo keď je smutné alebo ho niečo bolí), nezaujíma sa, či jedlo, či má desiatu do školy, či je umyté, či si má čo obliecť, či má vhodné oblečenie a obuv podľa počasia a ročného obdobia, či je pripravené do školy, čo robí vo voľnom čase, dokedy je vonku a pod...

5 - Šikanovanie -
Šikanovanie je, ak sa dieťaťu niekto v škole, alebo v jeho blízkom okolí vysmieva, zosmiešňuje ho, nadáva mu, vymýšľa mu zahanbujúce prezývky, kradne mu desiatu alebo peniaze, schováva a zámerne ničí jeho osobné veci, núti ho robiť veci, ktoré mu nie sú príjemné, vyhráža sa mu bitkou, bije ho, sáče ho, strká do neho, kope ho, nahovára ostatných, aby sa s ním nekamarátili, alebo aby mu aj oni ubližovali, často na sociálnych sieťach (napr. na facebooku) o ňom alebo o jeho rodine vypisuje veci, ktoré nie sú pravdivé alebo mu nie sú príjemné.

Žiadne dieťa by nemalo vyrastať v strachu!!

Najčastejšie prejavy týrania
- bitie, kopanie, údery
- spôsobovanie rán a popálenín rôzneho druhu
- ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie
- neustále sledovanie
- vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo stresu
- násilná izolácia, citové vydieranie alebo iné
- bezdôvodné odopieranie stravy, oddychu alebo spánku
- nútenie do žobrania
- vystavovanie vplyvu látok, ktoré môžu poškodzovať zdravie
- sexuálne násilie

Signály, že dieťa je obeťou
1. Dieťa má pravidelne modriny, podliatiny, rezné a bodné rany.
2. Často sa sťažuje na bolesti hlavy, brucha, môžu sa vyskytnúť i obareniny a úteky z domu.
3. Dieťa je niekoľkokrát po sebe agresívne voči svojim rovesníkom a často chýba v škole.
4. Prejavom týrania sú tiež citová labilita, zmeny nálad, plačlivosť a strach z trestu.
5. Sexuálne násilie sa prejavuje depresiami, hanblivosťou alebo vyzývavosťou. Dieťa má pocity viny a hanby.
zdroj: http://www.topky.sk/cl/10/182072/Ako-pomoct-tyranym-detom

najčastejšie znaky sexuálneho zneužívania detí.
- naznačujú, že poznajú alebo majú určité tajomstvá, ktoré však nemôžu nikomu prezradiť
- hovoria o akomsi probléme svojho kamaráta
- začínajú klamať, kradnúť, nadávať s cieľom upútať na seba pozornosť
- majú u seba nevysvetliteľné sumy peňazí alebo darčeky
- majú desivé sny, začínajú sa občas pomočovať
- prestávajú sa radovať z predtým obľúbených činností
- neochotne sa vyzliekajú pred telocvikom
- bez vysvetliteľného dôvodu začínajú neznášať nejakú dospelú osobu, nechcú, aby sa o nich predtým obľúbená osoba chodila starať
- kreslia sexuálne inšpirované obrázky - môžu znázorňovať aj akt zneužitia
- trpia infekciami močových ciest, krvácaním alebo zvýšenou citlivosťou v genitálnej alebo análnej oblasti
- majú problémy s jedením - nechutenstvo alebo prejedanie
- depresie až pokusy o samovraždu
- majú o sebe zlú mienku, majú sklony k sebapoškodzovaniu
- úteky z domova
- pokúšajú sa sexuálne zneužiť ďalšie deti
- vymýšľajú si výhovorky, aby nemuseli ísť domov
- hovoria o sebe, že nestoja za nič a nič z nich nebude
- chronická depresia, sklony k samovražde
- drogy, nadmerné množstvo alkoholu
- trpia stratou pamäti
- majú obavy z konkrétnych ľudí
- výrazne preberajú rodičovskú úlohu - starajú sa v domácnosti o všetkých a o všetko, len nie o seba
- chronicky trpia nočnou morou, boja sa tmy
- sú neschopné sústrediť sa
- rozprávajú o svojich známych, ktorých kedysi niekto zneužil
- izolujú sa od ostatných detí
- prudké výbuchy hnevu
- pocity viny

Sexuálne zneužívanie detí- obete a páchatelia
http://casopis-zsfju.zsf.jcu.cz/prevence-urazu-otrav-a-nasili/administrace/clankyfile/20120429212655159236.pdf

Osm nejčastějších reakcí, které vycházejí ze situace, kdy za nezneužívající osobu je považována matka, zneuživatelem je otec:
1.Když matka zjistí sex. zneužívání, podpoří dítě, okamžitě opustí otce, vezme děti s sebou. Nahlásí událost na orgán sociálně právní ochrany dítěte /OSPOD/ nebo krizové centrum pro děti /KCD/, policii. Chce se dát okamžitě rozvést.
2.Matka věří dítěti, podporuje a ochraňuje jej. Sdělí to KCD nebo lince důvěry. Nechce rozbít rodinu, přijímá navrhované léčení.
3.Po svěření matka věří dítěti, podporuje jej, ale po ujištění a naléhání otce o nepravdivosti, matka přejde na otcovu stranu. Někdy úplně, někdy jen částečněa její postoje kolísají od oběti k viníku a naopak.
4.Dítě se svěří matce, matka mu poradí, aby se otci vyhýbalo. Neřekne nikomu nic.
5.Dítě se svěří matce, ta jej konfrontuje s otcem. Ten tuto skutečnost popře a matka uvěří otci.
6.Dítě se svěří matce. Matka jej obviní ze lži a nemravných smyšlenek.
7.Matka sama zpozoruje toto chování, ignoruje ho a navzdory všemu opouští pokoj, kde je dítě zneužíváno.
8.Velice zřídka matka zpozoruje toto chování a aktivně mu napomáhá. Relativněčastěji se toto chování objevuje v rodinách s otcem agresivním alkoholikem. Matka obětuje dceru, aby ostatní děti uchránila před fyzickým násilím.

PROČ DĚTI NEVYHLEDALY POMOC? CO JE K TOMU VEDLO?
1)Děti, které jsou sexuálně zneužívány, mohou mít pocity viny. Mohou si myslet, že si o to nějakým způsobem koledovaly. Zvlášť provinile si mohou připadat, pokud nikdy neřekly jasné ne. Nikdy nekladly fyzický odpor, nebo když se jim něco z toho vztahu vlastně i líbilo.
2)Strach ze ztráty lásky. Děti se mohou domnívat, že ztratí lásku jednoho, nebo obou rodičů, pokud povědí o zneužívajícím rodiči pravdu.
3)Strach z ohrožení zneužívaného nebo jeho rodiny. Sexuálně zneužívající dospělí mohou všelijak vyhrožovat.

Všímajme si viacej deti, pomáhajme im, načúvajme ich. Možno nám chcú niečo doležité povedať len nevedia ako. Hlavne ich neignorujme. Možno potrebujú našu pomoc!!!

[Jednorozec]

Dítě se nemá svých rodičů či vychovatelů bát, ale musí k nim mít nějaký respekt. Přijde mi že v poslední době se to přehání a děti pak nemají žádný respekt k autoritám... Nevím čím to je jestli tím že máme čim dál méně dětí, nebo něčím jiným.

Pak to může dopadnout jako v Norsku kde odeberou děti za naplácání na zadek...

[Mathias8]

TATO MI ROBÍ ZLE

Je už unavená z toho márneho boja, ale nemieni rezignovať. Po nociach študuje, píše podania, surfuje na internete, kontaktuje sa s inými matkami s podobným problémom a nachádza aspoň psychickú podporu a pocit solidarity. Sexuálne zneužívanie je veľmi citlivá záležitosť a dokázať ho je veľmi ťažké. Olívia však odmieta tvrdenia, že svoje dieťa manipulovala! Je presvedčená, že jej malá dcéra by nebola schopná niečo také si vymyslieť.

Malá Saška je Olíviino druhé dieťa. Prvé sa jej narodilo v manželstve, ktoré trvalo len pár rokov. Potom bola dlho sama. Spätne vidí, že jej nový partner nebol veľká výhra a mala sa sním čo najskôr rozísť. Na otázku, prečo tak neurobila, keď neboli ani zosobášení, keď videla, ako sa zmenil, len čo zostala tehotná, pokrčí plecami – chcela som mu dať šancu... Lepšie povedané, nemala silu rázne vzťah ukončiť a dúfala, že po narodení dieťaťa sa všetko zmení. Nezmenilo. Partnerský vzťah prestal fungovať úplne. Ani priznanie otcovstva nešlo celkom hladko, ani výživné na dieťa nebolo od začiatku samozrejmosťou. No napokon si mladý otec začal nárokovať na pravidelné stretnutia, určené súdom, a Olívia bola rada, že dieťa si sním začalo budovať vzťah. Umožnila mu stretávanie aj u nej v byte, nad rámec súdom určeného styku. Až raz pri stole, počas večere, na ktorú Olívia zdržala aj ex partnera, dvojročná Saška odrazu vyhŕkla: „Bojím sa tatovho pipica. Pipic haja.“ A potom tú vetu pošepky niekoľkokrát opakovala, až sa rozplakala. Jej otec očervenel, ale nič nepovedal a keď ho šokovaná Olívia vyzvala, aby odišiel, mlčky sa zodvihol. Až neskôr jej zatelefonoval, že hádam tej malej neverí...Olívia však nemohla uveriť tomu, že tá veta z jej malej dcéry vyšla len tak. Začala si všímať, že Saška odmieta chodiť na nočník, zubami-nechtami sa bráni, keď ju chce vyzliekať, neskôr dokonca povedala, že tato ju chytal za šušku, ale že tato je dobrý... „Ja som jej na to povedala, že to nie je dobré, že také veci sa nerobia a nesmú to robiť ani tatovia, čo mi viacerí neskôr vyčítali. Vraj som tím malú ovplyvňovala... Ale ja som ju nemusela ovplyvňovať. Pozorovala som ju pri hre, keď hračkám hovorila, že ju tato chytal a že ju to bolelo, dokonca to povedala nahlas aj na detskom ihrisku, pred cudzími ľuďmi,“ spomína matka.

Po prvom šoku začala obvolávať telefonické linky pomoci, ale dozvedela sa, že zrejme jej nik neuverí, lebo dieťa je veľmi malé. Organizácia Centrum nádeje jej radila, že má dieťa iba pozorovať, že podanie trestného oznámenia je veľmi vážna vec a zásah do života. Ani psychológ, ktorého navštívila, nezistil nič podozrivé. Olívia sa napriek tomu desila toho, že by dcéru mala dávať otcovi, ktorý sa dožadoval styku. Zúfala písala na internetový portál pre matky a konečne našla radu, aby na otca podala trestné oznámenie. „Na polícii mi prisľúbili, že hneď na druhý deň začnú konať. Tri mesiace sa však neudialo nič, len ex partnera vypočuli. Samozrejme všetko poprel a tvrdil, že moje obvinenie je pomstou za nevydarený vzťah.“ Na súdnoznalecké vyšetrenie prišla odborníčka na šikanovanie v školách, a nie na sexuálne zneužívanie. Keď sa Olívia ohradila, že vyšetrenie bolo zmarené, vyšetrovateľka jej oponovala, že na Slovensku nie je dostatok súdnych znalcov na sexuálne zneužívanie detí. Neobstál žiadny Olíviin argument. Ani ten, že odborníčka vôbec nesmerovala otázky k problematickej téme a teda sa nič od dieťaťa nedozvedela. „Opakovane používala sugestívne otázky, ktoré navádzajú na očakávanú či želanú odpoveď, napriek tomu, že paragraf 132 odsek 2 Trestného poriadku pri výsluchu svedka to výslovne zakazuje. Neboli dodržané ani zásady psychohygieny, malá musela vstávať na ranný výsluch už o šiestej ráno...“ vymenúva matka. Od začiatku bolo vyšetrovanie marené, a to sa so zúfalým dieťaťom ťahá dodnes. Nikto mu neverí. „S mojou žiadosťou o zákaz styku, ktorú som podala na okresný súd, som nepochodila. Dokonca aj krajský súd, kam som sa odvolala, moju žiadosť zamietol v plnom rozsahu. Súd nevykonal žiadnu úpravu, napríklad pod dohľadom tretej osoby, a tak som bola povinná ďalej umožňovať styk otca s dcérou. Ani pracovníčky odboru sociálnych vecí neprejavili snahu Sašku chrániť,“ tvrdí Olívia. „Naopak, nabádali otca aj v čase , keď sa vyšetroval taký závažný trestný čin, že ak mu budem brániť v styku s dieťaťom, má na súde požiadať o výkon rozhodnutia. Lenže malá k otcovi nechcela ísť!“

Každú stredu a každú druhú nedeľu sa pred dverami alebo priamo v byte odohrával cirkus a srdcervúce scény. Dievčatko bolo ochotné sa s otcom rozprávať, ale odmietalo s ním samotné odísť. Plakalo, až sa pocikalo, kričalo, že sním nepôjde, lebo mu robil zle a bolelo to. „Môj ex tvrdil, že malou manipulujem, že ju navádzam, čo má hovoriť – ale ako som ju mohla navádzať? Veď ja som nevedela, na čo sa jej bude pýtať!?“ bráni sa Olívia. Za to, že bránila otcovi v styku s dieťaťom, dostala pokutu dvesto eur a bola jej pozastavená výplata prídavku na dieťa aj rodičovského príspevku... Pol roka nedostávala ani euro. A otec ďalej chodieval za dcérou, ktorá bola v strese už pred jeho príchodom a scény sa stupňovali. Malá sa už nielen pocikávala, ale dostávala teploty a hnačky, plakala tak, že zmodrela a nastala u nej zástava dýchania. Štyrikrát musela pre ňu prísť sanitka... Čo sa má ešte stať, aby sa to skončilo? Apelovala nešťastná matka na sociálne pracovníčky, ktoré podľa nej mali dieťa chrániť, ale nechránili. Po viac ako polroku konečne súd rozhodol kompromisom – styk nezakázal, iba obmedzil: dieťa sa má s otcom stretávať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti psychológa a matky. Po obrovskom cirkuse, keď otec malú naháňal po chodbe úradu pred očami ľudí počas stránkových hodín, súd určil stretávanie na pôde UNICEF – najprv aj s matkou, po dvoch mesiacoch už bez nej. Mesiace však bežali, a malé dieťa stále plakalo, keď malo zostať s otcom samé. Súd to však videl ako marenie svojho rozhodnutia zo strany matky a Olívia opäť dostala pokutu – dokopy šesťsto eur, opäť aj zastavenie prídavku na dieťa. Voči tomuto uzneseniu sa odvolala a odvolací súd pokutu zrušil, ale až po liste predsedovi súdu bol uvoľnení rodičovský príspevok.

Súd ešte stále nerozhodol o zákaze styku dieťaťa s otcom, o ktorý požiadala Olívia v novembri 2013. Trestné stíhanie za sexuálne zneužívanie bolo zastavené. Olívia sa odvolala na generálnu prokuratúru, kde uviedla pochybenia, ktorých sa podľa nej dopustili policajti, ale dostala odpoveď, že sa vlastne nič zlé nestalo. Nič. Kto však zmeria rozsah škôd na psychike malého dieťaťa i zúčastnených dospelých? Polícia, súdy a sociálni pracovníci mali v rukách páky, ktorými mohli chrániť a pomôcť dieťaťu. Podľa názoru matky robili opak. Ani po rokoch akoby nik nemal skutočnú snahu dopátrať sa pravdy.

Napísala Ľudmila Grodovská
Zdroj- Časopis Slovenka č. 49/2015

[Jednorozec]

Mně to přijde poněkud jednostranné, Celý článek píše to co povídala maminka, zatímco od táty ani slovo a to že situaci zkoumal i psycholog se dovíme jen tak mimochodem v jedné větě uprostřed i s tím že nic podezřelého nezjistil. Kdyby to co říká ta paní byla pravda vážně by psychologové "nic nezjistili". Pokud bych chtěl být trochu objektivní dám tak stejně obsáhlé vyjádření od otce a pak ještě od psychologa.
Byl bych velmi opatrný se soudem...