ksoft píše:...ja již tuhle stranku nepotrebuji.
Je dobra max pro mlade lidi ale ne pro ty starši mě již tahle osvěta nepomaha. Je mi pomalu pres 30 let proživam krizi nevim co dal jak jsem jednou psal pedofil jse nedokaže zmirit jednou na cely život. je to pořad opakujuci se proces rozmezi 5-10 let. Když ten člověk strati vše jedine co mu zustane je ta prokleta pedofilie a samota.
Jednak chápem ksoftov BAN, na druhej strane si myslím, že napriek vlastným slovám z tejto citácie, práve on sám potrebuje túto stránku viac, než drtivá väčšina z tých, ktorých na tomto fóre ako tak vnímam. Myslím, že celkom dobre rozumiem jeho pohľadu a spôsobu premýšľania, ale práve vďaka nemu to zmierovanie so svojou pedofíliou bude veľmi ťažká úloha.
Rozumiem tomu, že pedofil, ktorý hovorí o neprípustnosti sexuálneho kontaktu s deťmi je v jeho očiach buď pokrytec, alebo úbožiak, ktorý sa pred sebou samým zabarikádoval vo svojej chatrnej a tesnej krabici z argumentov sily rozmáčaného papiera. A rozumiem (aspoň sa domnievam) aj tomu, že on sám sa nechce stať ani jedným. Chce sa ku svojej "diagnóze" postaviť čelom a priamo, čo znamená zmieriť sa a nepohoršovať svojími potrebami, ktoré sú koniec koncou prirodzené a ich napĺňanie nemusí nikomu ubližovať. Aj preto sa dajú pravidlá spoločnosti vnímať voči nemu ako predpojaté a nespravodlivé, čo len umocňuje pocit vlastnej ublíženosti.
Našťastie sa stále lepšie snažím rozumieť realite, v ktorej človek nachádza vnútorný pokoj a prirodzenosť tým, že pod kľúčovým pojmom "milovať" niekoho, rozumie nutnosť uprednostniť druhého pred sebou samým. Ak sa to darí, človek môže sám lepšie prehodnotiť svoje skutočné potreby, vďaka ktorým prestane namiesto hľadania argumentov pre svoju pravdu, samotnú pravdu hladať. A pocit ublíženosti dokáže zneniť na rozímanie o tom, ako môžem a nevedome často aj sám ubližujem iným, mnoho krát práve tým, ktorých sa učí milovať. A možno trochu paradoxne, dovolím si tvrdiť, že práve tento obrat pozornosti na vlastnú nedokonalosť, dokáže človeku priniesť omnoho zásadnejší a trvalejší vnútorný pokoj, ako utápanie sa nad tým, ako je ubližované mne.