Básnička táto je o mne a o tebe,
o mojich túžbach, o mojej potrebe.
Potrebe objať ťa, hladiť a milovať,
s tebou sa smiať, smútiť i radovať.
Držať ťa za ruku, hľadieť ti do očí,
rozjímať chvíľočku o tvojom obočí.
Dať pusu na čielko, noštek či na líčko,
potom ťa poštekliť, ale len máličko.
Úsmev tvoj ma hreje viac než slnka lúče
a od môjho srdca iba ty máš kľúče.
Než anjelské spevy krajší je tvoj hlások,
keď mi zneje v ušiach, hneď mám menej vrások.
Chcem s tebou utekať po zelenej lúke,
natrhať ti kvety, priniesť ti ich v ruke.
Naháňať motýle, ľahnúť si do trávy,
Užívať si s tebou hodiny zábavy.
Už je mama v izbe a vraví mi: "Zhasni!"
Ach, bol to len sen. Zatiaľ si len v básni.
Ja však pevne verím, že ťa kdesi nájdem
a chytať motýle raz si s tebou zájdem.
