mnoho z vás ma nepozná, na fórum som prispieval málo, ale čítam všetky nové príspevky každý deň, no som EXTRÉMNE introvertný typ, či už v reálnom živote, alebo v internetovom
Ale myslím, že teraz je tá správna chvíľa, aby som aj ja niečo o sebe napísal... Na úvod, mám 17 rokov, páčia sa mi kutíci od 6 do 12. Trošku aj dievčatká, približne v tom istom veku ako kutíci, aj keď ani zďaleka nie tak, ako kutíci, ale oveľa viac, ako dospelé ženy. Dospelí muži sa mi nepáčia vôbec. Uvedomil som si to asi pred 3 rokmi. Zamiloval som sa do niekoľko kutíkov, do jedného dievčatka, ale myslím, že do dospelých (žien či mužov) nie som schopný sa zamilovať.
Narýchlo moja pedofilná história:
Keď som mal 13, bol som zaľúbený do môjho 12-ročného spolužiaka, ktorý vyzeral na 10. Asi dosť z vás to pozná. Najprv som si myslel, že som gay. Postupom času (asi rok až dva roky) som mu povedal pravdu, prijal to v pohode, povedal mi, že nie je gay, že nie je schopný moje city opätovať. Zmieril som sa s tým, doteraz som s ním v kontakte, všetko je v poriadku, ani jeden z nás o tom nehovorí. Krátko po tom, ako ma odmietol, sa mi prestal páčiť - mal už 14, detské črty odchádzali, začínala sa mu puberta. Bol som dosť zmätený. O pár mesiacov (mal som 15) som stretol 11 ročného kutíka, do ktorého som sa hneď zamiloval a všetko som pochopil. Pochopil som, že sa mi páčia malí chlapci - no nepodarilo sa mi s ním poriadne skamarátiť. S ďalším, 10 ročným, kutíkom som sa stretol krátko na to, chodili sme skoro každý deň von, priznám sa, že nechýbalo veľa k tomu, aby som ho zneužil, ale nestalo sa to. Po pár mesiacoch som sa s ním už nestretával. Prišla stredná škola. Veľmi, veľmi mi chýbala základná, nemal som šancu stýkať sa s kutíkmi. Síce mám v rodine kutíka v mojom preferovanom veku, ale všetci poznáme Westermarckov efekt. Tak na strednej som čoraz viac trpel. Začal som čím ďalej, tým viac piť, prišla marihuana, neskôr tvrdšie drogy.
A to ma drží doteraz. Neviem si predstaviť život bez drog. Niekto používa alkohol na uniknutie od problémov, ja používam niečo, pri čom zabudnem aj to, že vôbec existujem.
Ale čo ma trápi najviac, je to, že pod vplyvom alkoholu som sa pred pár dňami zveril mojej mame. Hneď vedela, aký mám problém, že sa to týka mojej sexuality. Samozrejme, myslela si, že som gay. Ale nemalo zmysel, aby som jej vravel, že som gay, keď už, tak som jej musel povedať úplnú pravdu. Že som na malých chlapcov. Plakal som. Ale objímala ma a vravela mi, že som stále jej syn, že ma má stále rovnako rada a že som taký istý, ako som bol včera. Sľúbila mi, že pokiaľ nebudem chcieť, nikomu (ani môjmu otcovi) to nepovie. Ako prvé sa ma spýtala, či som niekomu ublížil (neublížil). Požiadal som ju, aby túto tému nenačínala, kým ju nenačnem ja sám. Doteraz sme to ďalej neriešili, aj keď viem, že určite má mnoho otázok. Ale nie som schopný sa s ňou o tom rozprávať (aspoň keď nie som pod vplyvom nejakej látky). Ale uvedomujem si, že je to asi najlepšia reakcia, akú som si mohol priať.
Ale od prvého rána, ako som jej to povedal, sa cítim čím ďalej, tým horšie. Čím ďalej, tým viac ľutujem, že som jej to povedal. Vie to o mne pár priateľov, ktorí to berú v pohode, ale vlastná matka je predsa len niečo iné. Stretávam sa s ňou každý deň a tak. Je mi to dosť "trápne", keď viem, že vie pravdu.
Aj keď, odkedy som začal užívať drogy, vôbec nemyslím na sexualitu, na kutíkov, vôbec ma to netrápi. Ale keď som triezvy, cítim, že ma to trápi, a drogy užívam preto, aby ma to netrápilo. Momentálne sa nestýkam so žiadnymi deťmi, a keď aj príde príležitosť, radšej som sám vo svojej izbe, už vôbec neviem, ako byť pri nich psychicky blízko.
Zdá sa mi to "nespravodlivé", že každý deň čítam vaše príspevky, a pritom ja sám sem nenapíšem nič. Možno sa to odteraz zmení. Dúfam, že nič dôležité som sem nezabudol napísať, ak áno, upravím. Akékoľvek otázky zodpoviem. Budem rád, ak so mnou niekto bude chcieť byť v kontakte.
Haizi
