Začalo to na základnej škole. Ako každému, aj mne sa páčili spolužiačky a v priebehu rokov som sa postupne zamiloval do viacerých, no nikdy som nemal odvahu im to povedať. Zostal som teda len pri predstavách, ako spolu trávime čas. To som mal 12 – 13 rokov. Pri tej poslednej spolužiačke som však po nejakej dobe začal do predstáv pridávať malé dievčatko, ktoré bolo akože naše dieťa. Predstavoval som si, ako sa s ňou maznám, objímam ju, pusinkujem. Neskôr som si uvedomil, že myslím už len na ňu a tá spolužiačka je tam akosi navyše. V tej dobe som zároveň začal túžiť po tom, že by som mal malú sestričku, o ktorú by som sa staral. To sa mi bohužiaľ nesplnilo. Kde tu sa mi občas zapáčili aj dievčatá z nižších ročníkov, tie som však mal vyslovene len v sexuálnych predstavách. Vtedy som si ešte neuvedomoval, že som pedofil, bral som to ako niečo prirodzené. Nebol som z toho nešťastný.
Okolo 16. roku života som sa rozhodol vyhľadať na internete informácie o príťažlivosti k deťom, myslím, že pri hľadaní som už použil slovo pedofil. Postupne som objavil niekoľko stránok venovaných pedofílii, vrátane Čepeku. Vtedy som si to naplno uvedomil, že ním naozaj som. Bol to zvláštny pocit, keď som videl profily užívateľov, ako tam každý má napísaný preferovaný vek. Zároveň ma ale objav týchto stránok takpovediac nabudil, bolo to akési potvrdenie mojej orientácie. Po tomto nasledovalo štastné obdobie môjho života, pretože aj keď som nemal možnosť byť priamo s deťmi, začal som to ešte viac prežívať. Vnímal som to ako veľký dar a prednosť. Stačilo, keď som videl nejaké pekné dievča vonku, v TV alebo na internete. Zbieral som letáky a časopisy, kde boli dievčatká. Každý večer pred spaním som na nejaké myslel. V škole takisto. Obvykle to bola jedna konkrétna, ktorá sa mi veľmi páčila a na ňu som myslel aj dlhé mesiace. Dávalo mi to obrovskú energiu. Vo vyslovene sexuálnych predstavách však boli rôzne deti rôzneho veku, dokonca aj chlapci. Sexuálne predstavy a predstavy, kde sa s deťmi len maznám boli ale vždy oddelené a tak je to aj teraz.
Po dovŕšení dospelosti som sa so svojou orientáciou zdôveril rodičom. Aj keď boli z toho najprv šokovaní, po prečítaní si nejakých článkov o pedofílii to po pár dňoch pochopili a zmierili sa s tým. Myslím si, že rodičia si to zaslúžia vedieť. Samozrejme, záleží na tom, kto akých má, ale pokiaľ s nimi máte dobrý vzťah, vo väčšine prípadov to podľa mňa pochopia.
Ako to mám teraz? Najviac sa mi páčia dievčatká vo veku 2 – 6 rokov, do tých sa dokážem zamilovať. Staršie sa mi páčia o dosť menej. Čo sa týka čisto sexuálnej príťažlivosti, tá končí okolo desiateho roku. Okrajovo ma priťahujú aj niektorí chlapci v rovnakom veku a hlavne s dlhšími vlasmi. Dospelú partnerku nemám. Bol som s tým celkom zmierený, ale ako starnem, začínam pociťovať osamelosť. Do budúcna by preto bolo fajn mať pri sebe niekoho blízkeho.
Občas premýšľam, prečo práve ja. Prečo mám rád také malé deti? Dnes už z toho totiž nie som tak nadšený, ako kedysi. Je to len príťaž, veľká príťaž, ktorej by som sa najradšej zbavil. Ale to nejde. Bohužiaľ, vnímam to už len ako trest. Často ma to trápi a upadám do depresií. Za celý život som nemal veľa možností byť s deťmi, v mojom okolí žiadne neboli a na prácu s deťmi sa necítim. Dnes keď vonku stretnem deti, náladu mi to veľmi nezlepší, skôr naopak, prichádza smútok. Preto je často lepšie, keď na ne nemyslím a venujem sa iným veciam, aj keď niekedy je to ťažké.
Nemám obavy, že by som zlyhal a zneužil dieťa. Sú to tie najúžasnejšie stvorenia na svete, nedokážem akokoľvek ublížiť niekomu, koho tak veľmi milujem.