Si čudný. Iný ako další cudzí ľudia. Pozoruješ ma. Si často príliš blízko.
Si tam kde by si asi nemal byť. Prečo si tam za plotom, pri škole, v tej ulici. Si viac sused ako člen rodiny. Nerozprávaš. Tvoja tvár je iná. Pozeráš sa.
Nemám ťa rád ale si asi rodina. ZŠ má telocvičňu prenajímanú, päť zástavok MHD vzdialenú. Čakám na zástavke, telocvik bola posledná hodina. Na chrbte mám aktovku a v rukách vrecko na telocvik. Zastavíš autom pri zástavke. Otváraš predné dvere. Voláš ma dnu. Tvrdíš že ma odvezie domov. Pre iné, bohaté deti je bežné že ich rodičia vozia autom do školy. Nikdy predtým si ma neviezol autom. Často som ťa ale videl. Často si spomalil ked si šiel okolo ale pokračoval si ďalej. Nepamätám sa prečo bol ten den iný. Spoj mi ušiel. Bolo na zástavke málo ľudí? Bol som tam sám? Poznal si moj rozvrh? Vedel si že tam budem? Nepoznal som tvoj zámer. Nepoznal som aký si. Nastúpil som.
Nepamätám sa čo si mi hovoril ani čo som odpovedal. Pozoroval som oknom známu trasu. Nezastal si na zástávke kde som vystupoval. Pokračoval si ku škole. Ďalej. Do lesa. Spozoroval som že si nervózny. Bol stredtýždeň. V lese nebolo veľa aút. Zašiel si na štrkové odpočívadlo ale pokračoval si až do lesa. Pod stromy. Do tmy. Obzeral si sa oknami. Rozprával si na mňa. Začal som sa báť. Bol som paralizovaný. Dotýkal si sa ma. Moju aktovku a tepláky si nechal na prednom sedadle. Mňa si ako neživú vec preložil na zadné sedadlá. Preliezol si pomedzi sedadlá ku mne. Rýchlo si prekonal všetky bariéry môjho odporu, hranice prijateľnej blízkosti, dotykov. Cez moju neistotu, podozrenia a strach si prešiel ku násiliu a veľkej bolesti. Je to zlé. Je to veľmi zlé. Netuším čo sa deje. Nemám tam byť. Som zranený. Môj odpor je prekonaný silou. Moje ruky neposkytujú dostatočný odpor. Zapieram sa nimi do kože sedačiek. Pozerám sa zadným oknom. Cez slzy vidím svetlo prechádzajúce cez konáre. Rozmaznaný obraz. Ťažko dýcham cez vzlikanie. Cítim pach jeho dychu. Jeho ruky pod mojou flanelovou košeľou. Stiahol mi nohavice. Jeho ruky. Drsné, silné. Odhalil sa. Jeho váha ma ťaží. Jeho rifle ma režú na stehnách. Moje nohy mi bez odporu prekĺzavaju bokom. Nemôžem ho odstrčiť, kopnúť. Dotýka sa ma tam dole. Berie si moje telo.
Cítim, vnímam, prežívam. Silná bolesť. Pach. Ťažoba. Môj potlačený odpor. Železná klietka. Každá snaha použiť svaly, márna. Bolí ma moje vnútro. Bolí ma žalúdok. Ťažko sa mi dýcha. Skončil. Obliekol ma. Pozoroval ma a začal sa opäť rozhliadať. Niečo hovoril. Hlasno a vyhrážne. Vystúpil si. Vytiahol ma von. Položil ku mne aktovku a vrecko na tepláky. Poobzeral sa. Niečo si povedal. Nastúpil do auta. Naštartoval. Od kolies poodletoval štrk ku mojim nohám. Auto spustilo pri odchode konáre ktoré ma skoro zasiahli. Ostal som v lese sám. Pod lúkov kam chodila školská družina po vyučovaní. Poznal som to tam. Býval som na tej lúke aj päť krát do týždňa. Ostával som pod stromom. Počul som svoj dych a hučanie krvy v ušiach. Opieral som sa. Triasol som sa. Plakal som. Ako slaboch. Ako hlupák. Draho som sa poučil. Vedel som že do jeho auta už nikdy nenastúpim. Už nikdy pri mne nezastal autom. Často ale spomaloval keď prechádzal okolo mňa. Keď som bol sám. Našiel iné spôsoby. Ulovil ma na iných miestach. Nadobudol istotu a vytvoril zvyk. V mieste môjho domova. Tam kde som mal byť v bezpečí. Vyhrážal sa. Vydieral ma. Používal násilie! Celé tri roky. Príliš často. Nezvykol som si. Nevzdal som odpor. Keď som mal 13 rokov ukončil som to. Prichádzal ale mne už to bolo jedno. Zobral som dva veľké kuchynské nože. Dlhé ako moje moje predlaktia. Postavil som sa mu. Prichádzal s hnevom v očiach. Chtivo. Mal zaťaté ruky v pästiach a bolo by to opäť raz horšie. Ja som mal ruky za chrbtom ale vykrútil som ruky tak aby čepele nožov pretŕčali spoza môjho chrbta. Spozoroval že držím nože. Ja som v jeho očiach zbadal strach. A nenávisť. Vyhrážal sa ako toľko krát predtým. Ponižoval ma verbálne ako mnohokrát predtým. Už ale neurobil ani krok vpred. V ten deň to skončilo. Ešte ma pár krát chytil. Ked som nemal zbraň na moju obranu v rukách. Zbil ma. Moje telo už ale nedostal. Porazil by ma. Akú som mal šancu vyhrať? Mohol som sa chopiť nožov skôr? Bol by som ho poranil? Zabil by som ho? Prekonal by ma a zabil by ma on? Odhalila by sa celá pravda?
Článek má pkračování.
